regionálnu koalíciu proti Smeru, zahovoriť otázku, že prečo nasadil v Trnave Tibora Mikuša, ktorého ambície siahajú vyššie ako po krajskú politiku. Mečiar opäť neprekvapil. Jeho 888. lož v politike však má aktuálne súvislosti.
Na ceste k regionálnym voľbám sledujeme dva paralelné procesy. Prvým je vytváranie koalícií, pri ktorom do značnej miery dominuje republiková politika, navzdory obľúbenej riekanke, že "regionálna politika je o inom ako celoštátna". Po druhé sú to návrhy na rôzne vylepšenia súčasného modelu ôsmich územných celkov. Vychádzajú najmä z východu - Spiš a Zemplín. A takisto je snaha o samostatnú Bratislavu. To je v poriadku, veď o čom by písali komentátori, keby politici nešpásovali. V tieni týchto procesov však zostáva jav iný, ktorý je z hľadiska blížiacich sa volieb podstatný - marginalizácia krajov ako účastníkov parcelácie verejnej moci. Teda presný opak toho, čím oblboval Mečiar v konverzácii o Mikušovi.
Isteže, reči o marginalizácii krajov neznejú na prvé počutie rozumne. Veď s decentralizáciou prišli vlastné peniaze, čo je základný prameň každej moci. Na úrovni VÚC sa dnes už rozhoduje o použití miliárd. To je fakt a nie je vylúčené, že sa ešte prejaví. Napriek tomu je po troch rokoch zrejmé, že politický vplyv županov a váha ich slova je mušia, či dosť zanedbateľná. Či už v Bratislave alebo vo vlastných stranách. Kto je to Marčok, Štefanec či Belica v HZDS? A kto je Bauer v KDH? Tretí sled, tretia liga. Ďalší - Tomeček či Chudík - sa ocitli úplne mimo relevantných strán. Na Slovensku niet šéfa samosprávneho kraja, ktorého politický vplyv by bol vyšší, ako priemerného poslanca NR SR.
Vysvetlenie, že strany voľby do VÚC podcenili, vydrží dovtedy, kým sa nespýtame, že či napr. KDH malo v Košickom kraji lepší tip ako Bauera. Púšť a voda. A opäť môžeme lustrovať od VÚC do VÚC: Malo HZDS v Prešove nejakú ťažšiu váhu ako Chudíka? Mečiar teraz tlačí v Trnave Mikuša, ktorý má nejaké kilá (predseda eurovýboru NR SR, tieňový premiér). My ale presne vieme, že Mikuša tlačí len preto, aby sa ho zbavil. Takže zase ten istý syndróm - VÚC ako odkladisko. A teraz si zatipujme, že v ktorom kraji bude kandidovať Veteška...
Župani (hajtmani, vojvodovia apod.) sú u susedov nesmierne vplyvná politická trieda. Výkričný prípad je Jörg Haider (Korutánsko - bývalý predseda Slobodných), všakáno. V Česku vidíme, že krajskí hajtmani zásadnou mierou ovplyvňujú celoštátnu politiku ODS. Dvaja sa už vryli na podpredsednícke posty - práve vďaka výsledkom, ktoré nabrali v kraji. Hajtmani v Česku suplujú neschopnú vládu - robia reformu zdravotníctva, napríklad. Predávajú nemocnice. Na Slovensku? Všimnime si tú impotenciu a váhavosť s nemocnicami. Aj tak skončia všetky súkromné, lebo inak sa neufinancujú. Toto je priepastný deficit, ktorý ide na konto šéfov vyšších samospráv. Skutočná a hlbšia príčina leží pravdepodobne v straníckom systéme, ktorý nie je schopný vyprodukovať novú generáciu silných, samostatne mysliacich, autonómnych osobností, takých, ktorých politický vzostup by bol vlastným dielom, nie milosťou centrály v Bratislave.
Z toho vyplývajú ďalšie nemilosrdné konzekvencie. Ak sú naši župani outsideri, ktorí sa nedokážu vplyvovo presadiť v centrálnej politike, čo za garnitúru sú regionálni poslanci? Je normálne, že drvivá väčšina z nich je úplne anonymných? Po troch rokoch? Keď vyskočia nejaké problémy v kraji, ktoré režú do mäsa, chodia poslanecké prieskumy - z Bratislavy. (Hranica, rómske cirkusy, Štátne divadlo a pod.) Štýlové by teraz bolo spomenúť odmeny - to je už ale vyvetraná pesnička. Až keď si ich zase zvýšia.
V parlamente sú návrhy na nové územné členenie. Spišská loby, zemplínska loby, bratislavská loby, každý sa chce priživiť. Systémový návrh dáva Konzervatívny inštitút (KI); šestnásť krajov, čo bol kedysi pôvodný Nižňanského koncept. Mimochodom, kvalitný, nevychádza z politických hier ani situačných improvizácií rôznych kreatúr, na ktoré si už ani nikto nespomenie. (Kto si už spomenie, aké veľké slovo mala pri reforme verejnej správy SDĽ? Doničili všetko a kde sú dnes?) Šestnásťkrajový variant vychádza z miestopisu, tradícií, prirodzených celkov. Je dobrý. Nesystémové i systémové riešenia ale spája jedno - nemajú najmenšiu šancu prejsť.
Podobne ako kacírska myšlienka autora tohto textu, ktorá je lepšia aj od návrhu KI: Sú vôbec kraje potrebné? Slovensko je menšie ako centrálny Londýn; nemohlo by spokojne fungovať bez vyššej samosprávy? Na úlohách, ktoré presahujú komunál, by sa predsa obce dohodli. Museli by sa. Neskutočné miliardy by sa na byrokracii ušetrili. A tie nervy. Taký malý štát a tak veľa politikov. Načo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
