O čom rokoval parlament, prečo sa museli ministri vrátiť do Prahy, aké bolo počasie, zamestnanosť a zásobovanie v roku 1921
Súčasné predpovede počasia sa nedajú s vtedajšími ani zďaleka prirovnať. Teplotu neuvádzali v stupňoch Celzia. Zengerova dynamoelektrická metóda vykazuje v januári 1921 sedem poveternostných porúch, a to 1., 11., 17., 22., 29. a 30. "Celkové počasie bude chladné s častými zrážkami, ktoré budú menovite na začiatku a na konci mesiaca. Po 3. januári následkom poklesu tlaku vzduchu nastane veterné i búrlivé povetrie, ktoré sa zmení počnúc 6. januárom. Toto lepšenie potrvá len krátko. Teplota bude klesať do 11. a vtedy nastanú mrazy, ktoré potrvajú až do 23. Obloha sa stúpajúcim tlakom začne jasniť a len zrána budú silné 'mlhy'. Od 17. počasie sa zhorší, obloha zachmúri a teplota stúpne. Zrážky budú len ľahšie a až od 22. nastane ošklivé počasie. Až do 24. budú hojné zrážky, potom tlakomer stúpne, nastane ochladenie. S ochladením začne sa jasniť obloha až do 28., kedy nastanú nové poruchy a zrážky a potrvajú až do konca mesiaca." Ťažko by si vedel súčasník podľa tejto predpovede naplánovať lyžovačku alebo prázdniny s deťmi. Na tie časy to však bol pokrok.
O ČOM ROKOVAL PARLAMENT
Národné zhromaždenie ČSR v Prahe okrem prerokovania mierových zmlúv, daní z obratu, bytovej reformy, sa zaoberalo aj úpravou múčnej dávky pre obyvateľov, novými sadzbami za liečenie o ošetrovanie v nemocniciach a zriadením štúdia žurnalistiky v Prahe. Podľa Tribuny, ktorá uverejnila rozhovor s prednostom odboru ministerstva zásobovania Wegrom, toto pripravuje dovoz múky, obilia a krmovín zo zahraničia, zvýšenie množstva múky (prídelu) na obyvateľa a úpravu cien. Na košický županát prišla v tom čase delegácia občanov, úradníkov a iných príslušníkov stredného stavu, aby intervenovala za znížene cien múky. Zástupca župana Rumana dr. Bulla sľúbil intervenovať vo vláde písomne i osobne. Zároveň nariadil skúmať žiadosti občanov o zlacnenie múky, ak ich podávali nezamestnaní, penzisti a "drobní ľudia". S cukrom problémy neboli, naopak, bol ho prebytok ešte z predchádzajúcich dvoch rokov. V cukrovarníckej kampani rokov 1919 - 1920 vyrobili takmer 5 miliónov metrických centov a prebytok bol 7 miliónov metrákov. Spotreba cukru u nás bola 3,5 milióna metrákov. Zvyšok vyvážali do Francúzska, Rakúska, Juhoslávie, Poľska a Bulharska.
Vráťme sa ešte k rokovaniu národného zhromaždenia. Jeho súčasťou bola aj správa o zbierke na Zlatý poklad ČSR. Podľa nej do novembra 1920 od vzniku ČSR vyzbierali 330 kg zlata, 8500 kg striebra, dary, pozostávajúce z drahokamov, polodrahokamov, cenných papierov v hodnote 20 miliónov korún.
POMÁHAŤ ŠTÁTNEJ SPRÁVE PRIŠLI ČESI
Košice mali najmenej bytov, aj pre štátnych zamestnancov, ktorí prišli posilniť verejnú správu z iných miest i z Čiech. Stále boli problémy s predražovateľmi najmä potravín. Ani so zamestnanosťou to nebolo ružové. V januári z 257 evidovaných v sprostredkovateľmi práce dostalo miesto iba 24. Zamestnanosť sa zvýšila aj vďaka tabakovej továrni. Od začiatku januára sa presťahovala do novorekonštruovaných priestorov budovy štátnej polície Štátna stráž bezpečnosti. Ňou nahradili zrušenú mestskú políciu. Od 7. januára začala fungovať policajná služba aj v Bardejove, kde ju za šesť predchádzajúcich rokov takmer nik nevykonával. Po príchode oddielu štátnej stráže bezpečnosti si Bardejovčania vydýchli, lebo podľa vtedajšieho stavu verejného poriadku bol v ohrození ich majetok ba aj osobná bezpečnosť. Bardejov sa stal práve pre benevolenciu na úseku verejného poriadku útočiskom rôznych kriminálnych živlov.
Košičania očakávali 5. januára z Prahy návštevu ministra železníc Dr. Burgera a ministra verejných prác Dr. Kovaříka aj s dvoma komisiami, aby zistili stav na železnici pred poštátnením Košicko-bohumínskej trate. Ministri sa zdržali v Bratislave, kde si prezreli prístav a zaujímali sa o investičné práce, ktoré sa mali v ňom začať. V Košiciach márne čakali hostí, aj na slávnostný obed v Schalkháze. Pre nepriaznivé počasie a meškanie vlaku kvôli závejom sa ministri vrátili do Prahy. Komisie zotrvali v Košiciach dlhší čas, aby všetko pripravili na prevzatie do štátnej správy. Minister Kovařík mal naplánovanú aj návštevu Štrbského Plesa, aby zistil, ako pokračujú práce na rekonštrukcii liečební, od čoho si vláda veľa sľubovala v cestovnom ruchu. Podobne aj od Herlian. Iba na stavebné práce na Štrbskom Plese dal štát ešte v roku 1919 800 tisíc korún, o rok neskôr 2 miliardy a v roku 1921 prisľúbil 3 miliardy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
