rokovaní s predstaviteľmi mesta a KSK si to namieril medzi študentov Fakulty verejnej správy na košickej UPJŠ, s ktorými si podiskutoval o aktuálnych otázkach reformy verejnej a štátnej správy. Ešte predtým sme ho vyspovedali aj my.
Poslanci NR SR najmä zo Spiša sú za to, aby sa opätovne hovorilo o novom územnosprávnom členení, podľa ktorého by k doterajším ôsmym župám pribudla aj Spišská, resp. aj Zemplínska. Ako sa na to pozeráte, keďže vy ste kedysi taktiež presadzoval minimálne 12 samosprávnych krajov?
- Považujem to za prirodzenú reakciu na zlé územnosprávne členenie Slovenska. Ukazuje sa, že po decentralizácii toto neprirodzené členenie spôsobilo v niektorých regiónoch problémy. Je to aj určitý krok k prijatiu lepšieho riešenia, resp. naplneniu ideálneho stavu, ktorý sme kedysi navrhovali.
Myslíte si, že to "lepšie riešenie" bude mať šancu na úspech?
- Uvidíme, do akej miery sa predstaviteľom regiónov poradí presvedčiť poslancov NR SR. Z odborného hľadiska je návrh na Spišskú ako aj na Zemplínsku župu, o ktorom sa tiež hovorí, úplne v poriadku. Som presvedčený, že najmä tá Spišská župa by bola prínosom, lebo medzi Žilinou a Prešov chýba regionálne centrum. Ten kraj potrebuje určitú samosprávnosť, úplne na mieste sú aj kritéria regionalizácie bez ohľadu na to, že tam bude iba 350 000 obyvateľov. Podobne je to aj s Bratislavou, ktorá by tiež mala byť podľa nás samostatným krajom.
Nebolo by z pohľadu daňových poplatníkov lepšie, keby sme sa vrátili k pôvodnému usporiadaniu 3 kraje + Bratislava, čím by sa výrazne ušetrili na platoch úradníkov?
- To nie je úplne pravda, neexistuje žiadna exaktná štúdia, kde by sa hovorilo, že menej krajov automaticky znamená aj menší počet úradníkov. Musíme si uvedomiť, že hovoríme o samospráve a jej priblížení k občanovi, čo bolo aj podmienkou EÚ pri našom vstupe. Podľa mňa by tento návrh nebol pre lacnejší, lebo síce by bolo menej úradov, ale keďže by boli od seba dosť vzdialené, vznikli by detašované pracoviská týchto úradov.
Jedným z hlavných princípov reformy verejnej správy, ktorý se aj vy presadzovali, malo byť zníženie počtu úradníkov. Keď to ale spočítame, dokopy ich máme na rôznych stupňoch viac ako pred začiatkom reformy...
- My sme vždy hovorili o znižovaní počtu úradníkov iba v tej časti verejnej správy, ktorú sme mali na starosti. Čiže v rámci štátnej správy sa znížili počty úradníkov, hoci v samospráve sa zvýšil. Lenže musíme si uvedomiť inú vec, a to, že títo úradníci sú financovaní z konkrétnych peňazí danej obce, mesta alebo VÚC. Teraz ide o to, aby tamojší poslanci vyvinuli väčší tlak na to, aby sa peniaze dostávali na rozvojové projekty a nie na zbytočnú administratívu. A v to je ich veľký priestor.
V médiách sa nedávno objavil názor, že súčasná štruktúra verejnej správy je najkomplikovanejšia a najneprehľadnejšia, aká kedy na našom území existovala. Súhlasíte s tým?
- Konečne máme na Slovensku verejnú správu, ktorá je transparentná. Vieme, kto
je starosta, kde nájdeme úrad a kto sú naši poslanci. Čo sa týka štátnej správy, špecializovanú úrady existovali už od roku 1996. Celé to nie je o komplikovanosti, práve naopak si myslím, že teraz je omnoho transparentnejší model, lebo presne vieme, kto a aký rezort za čo zodpovedá. Druhá vec je taká, že možno v niektorých regiónov nedošlo po reforme ešte ku koordinácii jednotlivých "špeciálok", a tak ľudia musia chodiť do viacerých miest, aby si vybavili svoju agendu.
Je podľa vás Slovensko pripravené na to, že o prerozdelení financií sa nerozhoduje už iba v Bratislave, ale aj v regiónoch. Viaceré korupčné škandály o tom príliš nesvedčia...
- S tým súhlasím, už roky hovoríme o tom, že je potrebné dotiahnuť kontrolné mechanizmy cez NKÚ alebo aj cez iné orgány tak, aby sa rozdeľovanie peňazí nemohlo zneužívať. Tej kontroly nikdy nie je dostatok a preto je to aj úloha médií, aby upozorňovali na všetky prešľapy. Mrzí ma len, že sa plošne hovorí o tom, že sa u nás transparantne nehospodári s financiami. Áno, deje sa to niekde, ale keď sa to zovšeobecní, potopia sa tým aj slušní predstavitelia samosprávy a tí, ktorí hospodária naozaj transparentne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
