kúrilo. Pejoratívne sa dá dokonca povedať, že mrzli!
"Riešime stovky prípadov sociálne slabých občanov, z ktorých mnohí byvakujú v týchto mrazoch v polozbúraných chatrčiach. Chceme im pomôcť, ale je takmer nemožné sa sústrediť na telefonovanie a už tobôž nie na prácu, keď teplota vzduchu v miestnosti nebezpečne klesá a atakuje 21 stupňov celzia," vysvetľovala pani Anna, úradníčka s dlhoročnými skúsenosťami, vždy milá k nadriadeným a kolegom.
Jej tvrdenia si na vlastnej koži overila počas nestránkových hodín i delegácia zo spriateleného úradu z Banskej Bystrice, ktorá len neveriacky krútila hlavou. "Možno dôjde i k zastaveniu krvného obehu," šepkali si obzerajúc si zmeravených kolegov, ktorí so skľavenými prstami len ťažko vyťukávali na služobných aparátoch čísla priateľov a známych, o triedení formulárov, dotazníkov, prípisov, obežníkov a žiadostí ani nehovoriac. Pani Renátka napríklad skúšala presunúť žiadosť Angeliky H. bez trvalého bydliska o sociálne dávky na ňu a osemmesačné dieťa z jednej kôpky na druhú, ale napriek obrovskému úsiliu a povzbudzovaniu čajom zohriatych kolegýň sa jej to nepodarilo.
"Vidíte?" zaslzila pri predstave mrznúceho malého dieťaťa a veľkej Angeliky, pri predstave hmlistej, lebo ich nikdy nevidela, ako keby sa malá Ivet štítila navštíviť dobrú tetu na úrade.
"Toto je nejaké detstvo? Kde je tretí sektor? Týranie úradníkov im nevadí? A vraj teplé miesto! Cha, cha!" ironicky sa zasmial mladý, čerstvo nastúpivší Pavol, absolvent vysokej školy, vo voľnom čase člen vládnej strany, pôsobenie v ktorej nemalo žiadny vplyv na jeho prijatie, čo mu potvrdil aj nadriadený, vo voľnom čase jeho otec.
"Manažéri veľkých firiem si vozia rite v limuzínach s vyhrievanými sedadlami, ale našich nadriadených také niečo ani nenapadne. Asi chcú, aby nám gule odmrzli," neskrýval rozhorčenie pán Karol.
Apokalypsa milých úradníkov však nečakane skončila. Do budovy vpochodovali Rómovia z Fialkovej ulice, ktorí v mrazoch neoprávnene obývajú zbúrané chatrče bez kúrenia a akejkoľvek vody. V rukách niesli deky, teplé ošatenie z charity, jedlo a zbierku z nepridelených sociálnych dávok, o ktoré žiadali, ktoré však logicky zamrzli na stoloch v ľadovni Úradu práce, socialnych vecí a rodiny.
Bol som tam a ešte aj teraz mi tečú slzy pri spomienke na veľký bozk, ktorý drahým úradníkom na rozlúčku poslala osemmesačná Ivet v pančuškách a tielku.
(mená a osoby sú vymyslené, ich konanie tiež, veď dočkali by sa úradníci niekedy takejto vďaky?)
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
