geologickou stavbou, ale i vonkajšími tvarmi. Tento pás dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku v pohorí Oravské Beskydy, na legendárnej Babej hore (1 725 m n. m.), charakteristickej dominante celej Oravy. Výškovo sú tak Oravské Beskydy tretím slovenským geomorfologickým celkom po Tatrách a Nízkych Tatrách.
Mohutná Babia hora sa vypína v hlavnom hrebeni pohoria, z pohľadu nášho územia ho ohraničuje z východu. Prakticky celý hlavný hrebeň Oravskej Magury tvorí zároveň hranicu s Poľskom. Je to klimaticky jedna z najdrsnejších oblastí slovenských hôr s vysokým ročným úhrnom zrážok. Svoje v prípade Babej hory zohráva aj pomerne veľká nadmorská výška, ktorá výrazne prevyšuje okolie a aj to, že hora je vysunutá výrazne na sever. Neďaleko Babej hory, na hrebeni vrchu Beskydok, je vôbec najsevernejší bod Slovenska. Mimochodom, málokto si uvedomí, že z celého rozložitého masívu Babej hory je na Slovensku približne len jedna štvrtina, jej juhozápadné svahy. Výrazný východný hrebeň, spadajúci do Poľska je zároveň skutočným koncom pohoria.
Babia hora je kopcom dvoch tvárí. Na svedomí to má horský ľadovec, ktorý sa vyvinul (podobne ako v Tatrách a Nízkych Tatrách) vo vrcholových častiach počas zaľadnenia na začiatku štvrtohôr. Mal celkovú plochu vyše 10 km štvorcových. Jeho väčšia a mohutnejšia časť bola na severnej (teda poľskej) strane hory a to je jasne vidno aj dnes. Má miestami až stenový skalný charakter s malými kotlami a výrazným, ostrým reliéfom (podobá sa trebárs na severné svahy Ďumbiera). Na južnej, slovenskej strane nepôsobil ľadovec tak výrazne a tak je povrch modelovaný podstatne hladšie, má skôr charakter pravidelnej hoľe s bohatými porastami kosodreviny a čučoriedok. Znalí veci však nájdu vo vrcholových častiach pekné príklady tzv. periglaciálnych foriem reliéfu - náznaky mrazových zrubov, kamenné polygóny a podobne. Faktom ostáva, že práve Babia hora je jediným miestom Slovenska, kde sa prejavujú ľadovcové formy reliéfu na flyši.
Spomínané činitele majú na svedomí aj existenciu jedinečných biotických spoločenstiev. Nie náhodou je celý masív Babej hory a Malej Babej hory na našom území jednou z najstarších prírodných rezervácií, na poľskej strane dokonca národným parkom. Dnes sú tu na ploche 530 hektárov chránené vzácne spoločenstvá rastlín a živočíchov so subalpínskymi a alpínskymi druhmi. Zaujímavými druhmi sú najmä tunajší endemit, rožec alpínsky, ale aj ďalšie vzácne rastliny. V kotline pod vrcholovým hrebeňom Babej hory sa vyvinul pralesnatý porast, ktorému dominuje smrek. Práve tu, hoci v pomerne malej nadmorskej výške, našiel vďaka drsnej klíme výhodné prirodzené stanovište.
V neposlednej miere, Babia hora má významné postavenie aj z hľadiska turistického. Patrí medzi najlepšie výhľadové body Slovenska, vidieť z nej aj kus Poľska a celkový charakter túr v tomto regióne má špecifický, u nás jedinečný ráz. Pre milovníkom literatúry je zaujímavé, že na úpätí Babej hory, pri obci Oravská Polhora, je Hviezdoslavova horáreň, kam slovenský národný básnik zasadil dej svojej Hájnikovej ženy.
BEDEKER
Prístup: Východiskom na Babiu horu je najsevernejšia slovenská obec Oravská Polhora. Z nej vedie odbočka do rekreačnej lokality Slaná voda (750 m) s chatou a termálnym prameňom. Tu sa začína žltá značka a zároveň náučný chodník, čaká vás náročný a pomerne zdĺhavý výstup. Chodník spočiatku stúpa tzv. Hviezdoslavovou alejou až k Hviezdoslavovej horárni (860 m, 45 min.). Značka vchádza do lesa a postupne stále strmším stúpaním vychádza, križujúc viacero zvážnic, do otvoreného terénu, na hoľu a do kosodreviny. Stáča sa doprava a traverzuje, neustále stúpajúc, úbočie vrcholovej časti Babej hory. Napokon vychádza až na štátnu hranicu, bočí doľava a v strmom stúpaní dosahuje vrchol (ten úplný leží pár metrov v Poľsku, 1 725 m, 4 h). Návrat je možný po tej istej ceste (3 h), ale ponúka sa aj veľmi pekné pokračovanie. Po modrej značke hraničným hrebeňom s nádhernými výhľadmi na Malú Babiu horu (1 515 m, 5 h) a odtiaľ po červenej značke pralesom, neskôr (od horárne Borsučie) po pevnej ceste až na Slanú vodu (750 m, 7:15 h).
Prístup na Babiu horu je možný aj hrebeňom od západu, pričom absolvovanie pohraničnej viacdňovej hrebeňovky Kysuckých a Oravských Beskýd sa radí medzi najnáročnejšie, ale aj najhodnotnejšie turistické podujatia u nás.
Zaujímavosti okolia: Hrebeň Oravských Beskýd až po Pilsko (1 557 m), Múzeum vo Hviezdoslavovej horárni v Oravskej Polhore, Oravská priehrada, rašeliniská a vrchovištia regiónu hornej Oravy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
