O synovi Mirovi sme sa zhovárali s jeho mamou, Štefániou Jarošovou (50), korešpondentkou.

Ako vnímate súťaž ?

"Najväčšie pozitívum je, že sa mladí ľudia majú možnosť zviditeľniť, ukázať spevácky talent. Negatívum vidím v tom, že porota je v niektorých prípadoch veľmi prísna. Najmä vyjadrenia pána Haberu."

Verili ste, že sa syn dostane tak ďaleko?

"Nie, ale sme veľmi radi. Mal už dve skupiny, ale nemali peniaze na vydanie cédečka. Preto šiel do Izraela, zarobiť si peniaze."

Zmenil sa?

"Nie. Dokonca sa so súrodencami strieda v domácich povinnostiach, napríklad v umývaní riadu. Keď je práve v Bratislave, tak si službu vymieňa s bratom, s tým, že keď sa vráti, splní si to. Je stále rovnaký."

Nie je sebavedomejší?

"Áno, a to je len dobre. Ako dieťa bol veľmi hanblivý."

Aký vlastne je?

"Nikdy nemal vzťah k autám tak ako ostatní chalani. Odmalička sa venoval spevu."

A jeho vlastnosti? Sú aj negatíva?

"Je úprimný, otvorený, oceňujem najmä jeho citlivosť, dobroprajnosť. Keď bol v Izraeli, často som naliehala, nech sa vráti. Mala som strach, pretože býval v Tel Avive, kde sa vtedy bojovalo. On mi chcel urobiť radosť a presvedčiť ma, že sa mu nežije zle. Zaplatil mi tam 12-dňový pobyt. Vďaka nemu som videla všetku tú krásu, ktorú by som si sama nemohla dopriať."