snehová pokrývka okrem teplomilných ľudí vraj neprospieva ani sovám dlhochvostým, ktorým podľa nejakých vedcov z SAV sneh znemožňuje nachádzať potravu. Bežný Slovák by s potravou problém mať nemal, stačí mu len prepnúť na správny televízny kanál a tam jej nájde habadej, kedže podľa výsledkov sledovanosti jednotlivých reality show tvoria tie minimálne u polovice našincov zdroj ich každotýždennej duševnej potravy. Hoci koaličná (z)rada sa u nás taktiež stará o podobné show, jej doterajším vrcholom bolo zatiaľ len to ako predseda KDH Pavol Hrušovský a podpredseda Pavol Minárik odmietli podať šéfovi ANO Pavlovi Ruskovi ruku. A to je veru veľký paradox, že hoci sú všetci traja Paliovia už 2,5 roka pri rovnakom válove a starostlivo si strážia svoje korýtka, správajú sa tak, akoby paprče všetkých z nich boli čistejšie ako tie pomyje, ktoré takmer každý druhý deň na seba kydajú. Žiaľ, na ich smolu, si ani jedna strana asi nevie uvedomiť, že ich pravidelné hádky o odluke cirkvi, výučbe náboženstva, interrupciách sú síce mediálne atraktívne, no spôsobia im len odliv umiernenejších liberálnych, resp. konzervatívnejších voličov. A jediný, kto sa z ich žabo-myších vojen môže už teraz smiať a dúfať, že ešte minimálne od volieb im táto bojová nálada vydrží, je premiér Dzurinda a jeho SDKÚ. Nie je totiž pre nich nič ideálnejšie, než si mädliť ruky na tom ako sa ich politicky najbližší súperi zľava, resp. sprava navzájom ohovárajú, čím z médií vytláčajú škandály vlastnej strany, na ktoré sa pod vplyvom týchto udalostí zabudne omnoho rýchlejšie ako zvyčajne. Nuž, Mikymu stačí sa už len držať osvedčeného príslovia "kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí" a budúci rok v septembri sa podobne ako v roku 1998 a 2002 bude spokojne usmievať pomedzi fúzy a okolo pliec sa bude objímať so svojim "dlhoročným" kamarátom z Elektry, ktorému namiesto Hrušovského ponúkne flek šéfa parlamentu, na čom sa už aj stihli dohodnúť. No potom už bude pre všetkých troch "rukovoditeľov" neskoro, lebo válov im preberú iné svinky. Ta ňe, Pali?
Keď už tak spomíname nositeľov tohto mena, ktorí vždy oslavujú na konci školského roka, nesmieme zabudnúť ani na ministra vnútra Vladimíra Palka. Ten je síce taký menší Pali, čiže Palko, ale v podstate je rodina so všetkými spomínanými Paliovcami, hoci k tomu s rusk(ov)ými koreňmi sa príliš nehlási. Malý Pali sa cez týždeň rozhodol, že tajne skočí navštíviť stvoriteľa starého uja. A ako sa tak plížil pod ujovými starými oknami v Prezidentskom paláci, napadlo ho, že by mal v takej zime využiť ochranu. Paradoxne, jediná ochrana, na ktorú si spomenul bola ochranka a ešte konkrétnejšie ho napadol jej šéfa Ján Packa (to je ten humorista, ktorý pri návšteve pápeža vyhlásil, že keď si niekto počas omše v Petržalke otvorí okno alebo výstupi na balkón, má smolu). Našťastie ho napadol len v mysli a nie naživo, lebo ináč by to zle dopadlo. Pravda, ani v Palkovej mysli to nedopadlo práve najlepšie, lebo Vladimír sa rozhodol povýšiť šéfa ochrankárov Packu do generálnej hodnosti za to, že nespackal nedávne povyrazenie si Busha s Putinom do našej najväčšej a najľudnatejšej dediny. Nič v zlom, ale ochrániť oboch týchto dobrodruhov spolu s 6000 policajtami proti presile 50 antiglobalistických demonštrantov by zrejme dokázal aj malý Mirko z Uragánu... Vymenovanie do hodnosti generála, ktoré Palko konzultoval aj s Gašpim, má byť pre Packu ocenením jeho odborných a profesionálnych schopností a dobre vykonávanej práce. Nuž, V. Palko má pravdu, ochran(k)ár Packa si svoju prácu vykonáva naozaj skvedomito, či už to bolo za socializmu, keď pred reakčnou buržoáziou chránil súdruhov Husáka, Biľaka alebo Colotku, počas Mečiarovej vlády, keď dbal na jeho plnohodnotný život ako aj teraz počas panovania mikipremiéra, resp. počas exotických potuliek exprezidenta Schustera. Len máloktorý ochrankár a už tobôž nie v najvyššej funkcii sa dokázal tak prispôsobiť rôznym podmienkam a režimom ako budúci policajný generál. Možno aj preto sa na jeho vymenovaní zhodol kresťanský demokrat V. Palko spolu so sociálnym demokratom s národnými koreňmi I. Gašparovičom. Toto sa dá komentovať len veľmi ťažko a preto radšej v tomto prípade zostaneme verní úsloviu, že na Slovensku je to jednoducho tak, že budúcnosť patrí len a len slušným ľuďom...
Takí určite pôsobia aj v Rozhlasovej rade, ktorí si za jej 12 rokovaní ročne zoberú symbolických 100 000 Sk ročne. Nedávno do jej čela nastúpil namiesto bývalého šéfa Vladimíra Taliana nový Michal Dzurjanin. Ak opomenieme jeho až príliš nápadnú podobnosť s premiérom v mene, tak tomu bývalému šéfovi nesiaha v rozprávaní nezmyslov ani po členky. Cez týždeň sa totiž prevalilo, že exšéf a dnes už "len" člen Rozhlasovej rady V. Talian sa vyše dvoch rokov sa úspešne vyhýbal plateniu koncesionárskych poplatkov v sume 40 Sk/mesiac. Určite len zhodou okolností bolo aj to, že Talian počas časti obdobia, v ktorom neplatil poplatky, Rozhlasovej rade dokonca šéfoval. Jeho nedoplatok za obdobie rokov 2003, 2004 a január 2005 dosiahol síce len 930 Sk, no jeho vysvetlenie bolo aspoň za milión. Svoje neplatenie zdôvodnil slovami, že sa sťahoval a tiež aj prehlasoval byt. "Nebol som neplatič z toho dôvodu, že by som neplatil šeky, ktoré mi chodili. Jednoducho som vypadol z databázy," obhajuje sa slovami, pri ktorých jednoducho musí zostať rozum stáť... Hoci si V. Talian myslel, že všetci obyvatelia Slovenska sú Taliani, celkom tomu tak nebude. Doposiaľ ho totiž nikto z jeho kolegov v Rozhlasovej Rady nevyzval odstúpiť, aj keď jednej členke rady sa Talianovo počínanie vidí nemorálne. Ale opäť si povedzme, komu to vadí, že nejaký predseda Rozhlasovej rady neplatil poplatky a ešte sa popri tom usmieva a ani ho len nenapadne ospravedlniť a odstúpiť zo svojej funkcie. A napokon, prečo by mal, keď ďalší svetlý príklad v platení odvodov na sociálne a zdravotné poistenie sociálny minister Ľ. Kaník nezaplatil ďaleko vyššie sumy a ešte mu premiér vyslovil plnú dôveru. Nuž, vyzerá to tak, že na Slovensku už pomôže iba celoplošná deratizácia morálky...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
