roka. V porovnaní s januárom boli ceny minulý mesiac vyššie o 0,3 percenta a oproti februáru minulého roka o tri percentá. Ešte vlani bola priemerná medziročná inflácia 7,5 percenta. Nízky rast cien umožní podľa ekonómov Národnej banke Slovenska ďalej znížiť kľúčové úrokové sadzby, ktoré sú určujúce aj pre úroky z úverov a vkladov.
Drahšie služby, lacnejšie tovary
K rastu cien najviac prispeli náklady na bývanie, najmä vinou vyššieho nájomného, a zdraženie pohonných látok. "S istým zjednodušením sa dá povedať, že mierne rastú len ceny služieb a, naopak, klesajú ceny spotrebných tovarov, za ktorými stoja nižšie dovozné ceny prostredníctvom posilňujúcej sa koruny," povedal portfólio manažér ING DSS Pavol Ondriska.
Analytikov prekvapil februárový pokles cien potravín o 0,2 percenta. "V tomto období ich ceny mieria zvyčajne hore, vinou rastu cien ovocia a zeleniny. Tie síce vzrástli aj tentoraz, ale bolo to bol vyrovnávané poklesom cien mäsa či chleba," napísala Silvia Čehovičová v analytickom komentári ČSOB. Dodala, že v porovnaní s minulým rokom boli ceny potravín vo februári lacnejšie o 1,6 percenta. Priaznivý vývoj cien si vďaka výpredajovej sezóne mohli všimnúť i ľudia, ktorí nakupovali odevy a obuv.
Rast cien by nemal byť problémom ani po zvyšok roka. Cieľom NBS je udržať infláciu v rozpätí troch až štyroch percent, čo by podľa analytikov nemalo byť ťažké, zvlášť ak bude pokračovať posilňovanie koruny, ktoré zlacňuje ceny dovážaných tovarov. "Ohlásený príchod ďalších supermarketov by mal priaznivo pôsobiť na vývoj cien potravín v tomto roku," myslí si Čechovičová. Predpokladá, že inflácia dosiahne svoje dno počas letných mesiacov a na konci roka bude jej hodnota okolo troch percent.
Čo má robiť NBS?
Ekonómovia nie sú jednotní v hodnotení politiky centrálnej banky v čase nízkej inflácie, vysokého rastu ekonomiky a reálnych miezd. "Vzhľadom na ekonomický cyklus, v akom sa nachádzame, ich politika nie je vhodne nastavená. Dá sa totiž očakávať silný rast domáceho dopytu a NBS svojou politikou môže dopomôcť k prehriatiu ekonomiky," povedal analytik Tatra Banky Elizej Macho. NBS v posledných mesiacoch znižovala základnú úrokovú sadzbu až na tri percentá.
Nízke úroky v ekonomike spravidla motivujú ľudí i firmy k požičiavaniu si peňazí. Vyššia kúpyschopnosť potom tlačí na dopyt, a tým i na ceny. Opačne pôsobí na ceny vývoj devízového kurzu, ktorý sa centrálna banka snaží ovplyvňovať brzdením koruny. "NBS sleduje dva protichodné ciele: bojuje proti (silnejúcej) korune a súčasne tým vyvoláva dopytové tlaky," dodal Macho.
Silvia Čehovičová nepovažuje domáci dopyt za horúci problém: "Dopytové tlaky na rast cien sa nedajú vylúčiť, ale v súčasnosti neexistujú a rast ekonomiky bude rýchlejší než rast spotreby domácností."
Hovorca NBS Igor Barát povedal, že "ak by si NBS myslela, že znížením kľúčových úrokových sadzieb vystaví ekonomiku a svoj hlavný cieľ - infláciu riziku dopytových tlakov, samozrejme, sadzby by neznižovala". Dodal, že na rast domáceho dopytu banka nevidí problém, ak nie je nadmerná. "Dynamiku rastu spotreby domácností na úrovni 3,5 percenta (po očistení od rastu cien) za rok 2004 nie je možné považovať za nadmernú."
NBS podľa Baráta skôr vidí riziko v príliš nízkej inflácii, dokonca pod úrovňou jej inflačného cieľa. "Výrazný pád inflácie v roku, keď rastú regulované ceny takmer ôsmimi percentami, však NBS nepovažuje za zdravý a pre ekonomiku prospešný. Náklady takejto dynamickej dezinflácie by boli značné a zbytočné."
Inak je to s hrozbami, ktoré NBS vidí v dlhšom časovom horizonte, až do prijatia eura. "Jedným z významných rizík je to, že sa postupne vyčerpáva priestor na zhodnocovanie kurzu, čo by mohlo viesť k jeho prestreleniu s následnou korekciou v smere znehodnocovania kurzu. Ďalším rizikom by mohol byť vývoj miezd," dodal Barát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
