javy v sfére, ktorá je zdanlivo odťažitá, ale vplyv na naše životy môže mať aj silnejší ako politika.
Už dlhší čas vedie NBS heroický boj so slovenskou korunou. Naša zvrchovaná mena sa totiž priebežne posilňuje, čo sa NBS veľmi nepozdáva. Iba minulý týždeň sme zaznamenali dve masívne intervencie - NBS predala koruny dokopy za asi 300 miliónov eur. Za sedem dní. Od začiatku roka suma euronákupov NBS dosahuje - podľa analytikov - už dve miliardy. Mimo intervencií, ktoré sú najdrastickejšou formou, zasahuje NBS proti korune aj inými známymi metódami - znižovaním úrokových sadzieb, presycovaním trhu likviditou či verbálne. A - nič. Keď naposledy znížili základnú úrokovú sadzbu, bolo to preto, lebo - podľa hovorcu NBS Baráta - je "kurz k euru pod 37,80 Sk nereálny". To bolo niekedy na konci februára. Medzinárodný deň žien oslavovala ale slovenská koruna už na úrovni pod 37,60. Prvý obchodovací deň v roku 2005 otvárala Sk na úrovni TRIDSATOSEM SEDEMDESIAT (38,70). Čiže NBS, aby dosiahla "oslabenie" Sk z 38,70 na 37,60 za euro, nakúpila dve miliardy eur v nevýhodnom kurze. Len pre zaujímavosť - rok 2004 otváral krížový kurz Eur/Sk 41,30....
Isteže, členovia bankovej rady na toto okamžite odvetia, že keby neintervenovali, nezahlcovali trh likviditou a neznižovali úrokové miery, koruna by sa už predávala na hranici 36 za euro. Alebo ešte nižšie (nikto predsa nedokáže opak). A to by nezodpovedalo "reálnym fundamentom" slovenskej ekonomiky. Ústrední bankári nám proste hovoria, že oni sú tí múdri, ktorí vedia, aký je "reálny" kurz. A keďže sa im tempo posilňovania meny zdá prirýchle, pre naše dobro vyhadzujú miliardy na nákupy referenčného eura, aby "nereálnu" korunu oslabili. Na kurzovej strate pritom prerábajú miliardy.
Na to, aby sme uverili, že robia pre naše dobro, ale niet dosť argumentov. Silnejšia koruna totiž znamená nižšie ceny v obchodoch. Priamo u dovážaného tovaru, nepriamo aj u tuzemského. Znamená teda nižšiu infláciu, čiže udržiavanie cenovej stability, čo je - mimochodom - hlavnou úlohou centrálnej banky priamo zo zákona. Silnejšia koruna znamená takisto aj vyššiu kúpyschopnosť v peňaženkách Slovákov cestujúcich do eurozóny. Výhodu zo slabšej meny majú naopak exportéri; a mnohí experti aj podozrievajú NBS, že ustupuje volaniu lobistov z ich radov.
Niet dosť argumentov ani na tvrdenie, že práve bankári poznajú správnu cenu koruny. Svoje operácie zdôvodňujú najčastejšie nájazdmi kurzových hráčov, ktorí špekulujú s rýchlym zhodnocovaním koruny a svoj "zisk" vyberú pri prvej príležitosti, čo môže viesť následne k prudkému oslabovaniu. To však akosi nesedí. Okrem eura a dolára existujú aj iné meny, s ktorými sa dá porovnávať. A vida: Ani k zlotému, ani k forintu a ani k českej korune Sk nijako zvlášť neposilňuje. Pričom, vzhľadom na reformný náskok slovenskej ekonomiky a objektívne dobré kľúčové parametre (najmä rast HDP) by posilňovanie Sk proti susedným menám bolo celkom reálne. Ale - toto sa nedeje. Naopak, vidíme také anomálie, že forint posilňuje v situácii, keď Brusel bije maďarskú vládu za deficity po hlave. A - hahaha - česká koruna posilňovala aj v čase vládnej krízy. A MNB, a ČNB - nič. Neintervenujú, nešarpú sa, sú v pokoji.
Existuje podozrenie, že skutočnou príčinou snaženia NBS je jej hlboká lojalita k vláde. Jestvuje spoločný konvergenčný program vlády a NBS k vstupu do eurozóny, ktorý udáva cieľový dátum 1.január 2009. Toto ešte nie je asi porušenie nezávislosti centrálnej banky (hoci diskusia je na mieste). Ale priznanie čerstvého viceguvernéra Barta, že "keby sme nemali pred sebou maastrichtské kritérium, nikto by takýmto pohybom nebránil", už s kostolným (demokratickým) poriadkom nie je.
Čo tým Barto hovorí? Asi toľko, že silný kurz koruny v súčasnosti môže ohroziť inflačné kritérium pre euro v budúcnosti. Iným slovami: Keby sa slovenská koruna kvôli dnešnému údajnému nadhodnocovaniu pustila do oslabovania v roku 2008, keď už musíme - podľa Maastrichtu - držať infláciu stabilne pod 2 percentá, 1.januára 2009 by sme sa k euru pripojiť nemohli. V januári, februári a marci 2005 teda NBS produkuje miliardové intervenčné straty len preto, lebo má strach z inflácie v roku 2008, ktorá je kritická z hľadiska vstupu do eurozóny.
Odhliadnuc od faktu, že táto obava je čistá špekulácia hodná hráčov s menovým kurzom, horšia vec je zistenie, že prioritou NBS nie je cenová stabilita dnes, ale dodržanie politického termínu pre euro zajtra. Ide pritom o obyčajné naparovanie; Česi, Poliaci i Maďari si dali pre euro termín január 2010. Predstava, že SR prijme spoločnú menu rok pred nimi individuálne, je rozprávka starej matere. Draho ju ale zaplatíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
