tak, aby zabezpečili čo najlepšie prežitie jednotlivých živočíšnych a rastlinných druhov. Prenos konštrukčných a iných metód, ktoré používa príroda, do technických zariadení, vyvíjaných človekom, sa nazýva biomimetika, čo by sme (možno trochu zjednodušene) mohli preložiť ako napodobňovanie prírody.
Jedným z najnovších úspechov biomimetiky je vývoj nových typov fotonických kryštálov. Fotonické kryštály, ktoré sú známe už približne 15 rokov, sú základným prvkom fotoniky. Fotonika je vlastne špeciálnou oblasťou elektroniky, ktorá však ako nosiče informácií využíva fotóny (kvantá svetla), zatiaľ čo klasická elektronika využíva elektróny. Pri vývoji fotonických kryštálov nového typu sa využili poznatky výskumu nanoštruktúry krídiel tropického motýľa Morpho retenor, ktorého krídla doslova "hrajú" nádhernými modrými farbami. Výskum, ktorý robil dr. Luca Plattner z Fakulty elektroniky a informatiky univerzity v Southamptone v južnom Anglicku, odhalil spôsob, akým sa svetlo odráža od krídiel spomenutého motýľa. Vedci potom napodobnili štruktúru motýlích krídiel na viacvrstvovom dielektrickom materiáli, ktorý bol tvorený mnohými tenučkými vrstvami oxidu kremíka a nitridu kremíka. Elektrónovým lúčom a plazmovým leptaním bola na tomto materiáli vytvorená štruktúra, pripomínajúca krídla motýľa. "Je to oveľa jednoduchšia štruktúra než akú má krídlo motýľa, ale má podobné optické vlastnosti," povedal profesor Greg Parker, pod ktorého vedením dr.Plattner pracoval. Výsledky spomenutého výskumu už viedli k podaniu patentových prihlášok, ktorých predmetom je konštrukcia optických zariadení, vyznačujúcich sa lepšími funkčnými vlastnosťami než majú konvenčné fotonické kryštály. Fotonické kryštály nového typu sa uplatnia v optoelektronike a telekomunikačnej technike. Motýľ Morpho rhetenor ani netuší, ako prispel k rozvoju modernej fotoniky.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.