tomu potrebné. A nielen preto, že zákon je opäť v parlamente. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia, čo je podstata veci i sporu, ktorý sa vedie, je krok nesmierne dôležitý.
Zarmucujúci a odpudivý bol včera obraz asi troch stoviek študentov, protestujúcich proti zákonu pred NR SR a vyzývajúcich k demisii Martina Fronca. Mladí ľudia, ktorí vyrástli už v otvorenej a ako tak trhovej spoločnosti, by mali chápať, že poplatky za štúdium nie sú útokom na ich sociálne postavenie, ale naopak, zvyšujú hodnotu toho, čomu sa venujú. Teda ich životnej investície. Pohľad na mladú generáciu nakazenú boľševizmom je omnoho bolestnejší než na nás starších, u ktorých je trochu prirodzené, že sme komunizmom viac či menej mentálne poškodení. Isteže, demonštranti nereprezentujú väčšinu akademickej obce, ako tomu bolo ešte pred rokom, keďže Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) sa od včerajšej aktivity dištancovala. Nejde však o triumf rozumu v študentskom (a pedagogickom) zbore, ale o dôsledok ústupkov, ktoré minister do svojho posledného návrhu zakomponoval.
Napríklad - ak sa zákon schváli, sociálne štipendiá už bude poberať nie 10 percent študentov, ako je to podľa súčasných pravidiel, ale - minimálne - 35 percent. A v podstatne vyššej sume; dnes je maximálne štipendium 2000 Sk, podľa Fronca to môže byť až 6800. Práve sociálne najslabší by teda mali návrh zákona najväčšmi privítať. V ich záujme norma predpokladá i zbytočné a nezmyselné náklady - zvýšenie administratívy na vysokých školách. Stipendium na hlavu sa bude totiž vypočítavať z rodinného príjmu a rektori už avizujú, že na toto budú musieť prijať extra pracovnú silu.
Paradoxom situácie je práve sociálna precitlivenosť zákona, ktorá je ústupkom akademickej obci a politickým tlakom z koalície i opozície, pričom - a to je paradox na druhú - ešte ani tak nie je schválenie v parlamente vôbec isté. Sociálna neškodnosť spočíva v tom, že na plnú výšku školného, ktorého maximum je obmedzené 30 percentami z celkových nákladov na študenta, si môže ktokoľvek vziať pôžičku, splatnú z príjmov v budúcom zamestnaní. Zavedenie školného teda nemá so súčasným sociálnym statusom nijakej rodiny nič spoločné. Ohľaduplný zákon pritom stráži aj životnú úroveň absolventa - mesačná splátka nesmie presiahnuť 10 percent celkového príjmu. Hotový študentský raj - podobne mäkké školné ešte jedno vo svete neexistuje. Veľký ústupok Fronca (vlády) oproti bývalému návrhu spočíva ešte aj v možnosti brať si úrokovo zvýhodnenú pôžičku aj na iný účel ako je školné.
Na vode stoja tiež obavy o strednú vrstvu, ktorú spoplatnenie postihne údajne preto, lebo študenti z rodín s priemernými príjmami nesplnia podmienky na sociálne štipendium. Ale ba - aj študenti zo strednej vrstvy budú splácať pôžičku až po nástupe do zamestnania. A aj keby bola ich mzda iba priemerná, treba si konečne ujasniť priority. Žijeme v štáte, kde si iba v priebehu minulého roka ľudia z komerčných bánk požičali 120 miliárd Sk. A v lízingových spoločnostiach sme sa zadĺžili za ten istý rok ďalšími temer 50 miliardami. Tie peniaze spláca kto? Azda si tých 170 miliárd Sk za rok požičalo "horných 10 tisíc"? Nie - toto je z podstaty veci (najbohatší si nemusia požičiavať) dlh strednej vrstvy. Je načase si uvedomiť, že vzdelanie má svoju poctivú cenu. Diplom je konkurenčná výhoda, všetky štatistiky hovoria, že znamená vyšší príjem a teda dlhodobo lepší životný štandard pre tých, ktorí vyšším vzdelaním disponujú.
A tu leží aj kľúčový dôvod, prečo je spoplatnenie nevyhnutné. Je ním elementárna spravodlivosť; dnes hradia náklady na životnú investíciu študentov VŠ všetci poplatníci, teda aj tí, ktorí v živote nadpriemerný ani priemerný príjem nevideli. Aj preto, lebo - nemajú vzdelanie. Námietka, že ani v súčasnosti nie je štúdium "zadarmo", ale sa bežne na VŠ platí, nie je argument proti, ale v prospech spoplatnenia.
Isteže je zjednodušujúce a azda aj klamlivé tvrdenie, že školné zvýši kvalitu VŠ. To je demagógia. Najmä z dôvodu, že značné percento spoplatnenia sa rozplynie v sociálnych štipendiách,, sa posun v kvalite dá očakávať až dlhodobo. K skvalitneniu nedôjde v prvom rade preto, lebo sa závratne zvýši objem financií, ale preto, že vznikne konkurencia a boj o študentov medzi školami. O mnohé prestane byť záujem, niektoré zaniknú a veľa pedagógov, ktorí nestoja za nič, skončí na ulici. To je však nutná (hoci nie dostatočná) podmienka, aby boli položené základy tzv. znalostnej ekonomiky, o ktorej teraz tak často a kvetnato hovoria naši politici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
