Prísne tresty za predražovanie, dražby za nezaplatené úroky v Trebišove, Michalovciach, Levoči
V našom mapovaní dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia si dnes priblížime dianie ku koncu roku 1921 a zo začiatku roku 1922 v ČSR a na východnom Slovensku. Tieto roky boli poznačené dôsledkami prvej svetovej vojny, ktoré sa prejavovali v prídelovom systéme potravín a tabaku. V súvislosti s tým vzrastal počet prípadov predražovania potravín na tzv. úžerovom súde, ale aj licitácií (dražieb) na nezaplatené roky za úvery v bankách. Zasadal parlament v Prahe, v Bratislave boli porady županov k naliehavým problémom v slovenských župách.
Na programe rokovania Národného zhromaždenia ČSR bol okrem iného aj návrh na uzákonenie pochovávania žehom a to aj v prípade exhumácie telesných pozostatkov a návrh na trest pre zneuctenie telesných pozostatkov akýmkoľvek spôsobom. Obidva návrhy vyvolali búrlivú debatu poslancov.
Najviac pripomienok mali poslanci Ľudovej strany, ktorí argumentovali, že spaľovanie je neprirodzené a že odporuje kresťanským tradíciám. Tento problém sa ťahal celý rok a vzhľadom k tomu, že 23. novembra už otvorili v Prahe krematórium, sa konečne uzavrel. Pritom o krematóriu sa objavil v ústredných novinách rad článkov, ktoré vyvolali diskusiu v rôznych spolkoch, nehovoriac o náboženských obciach. Ľudí poburovalo, že sa píše o tom, ako p poldruhahodinovom spaľovaní horúcim vzduchom pri teplote tisíc až tisícpäťsto stupňov Celsia zostane v nebohého iba poldruha kila belavého popola, ktorý sa vloží do urny a zaletuje.
Zmarená krádež v Tatrabanke
V Bratislave bola porada županov, na ktorej hovorili s predstaviteľmi ministerstva školstva okrem iného aj o stave ľudových škôl na východnom Slovensku, o potrebe vybudovania kultúrneho centra aj slovenského internátu v Košiciach. Ministerstvo rozhodlo vyslať do Košíc komisiu, aby prešetrila finančné pomery mesta a tak mohla dať návrh na štátny príspevok na vybudovanie internátu. Iniciátorom debaty o rozšírení ľudových škôl bol zemplínsky župan Dr. Slávik, ktorý zasadzoval aj o možnosti šírenia kultúry a osvety na vidieku, ako aj o celkový rozvoj župy. Zatiaľ sa z jeho návrhov realizoval súbeh na stavbu dvoch železobetónových mostov na štátnej hradskej Michalovce - Humenné - Snina medzi Kamenicou a Modrou a medzi Košicami a Jablonicou na "Ryčkách" aj s rekonštrukciou týchto ciest. Obe stavby mali byť už v prevádzke v júli budúceho roku, čo sa aj uskutočnilo.
Zlodejov bolo všade dosť a detektívi museli byť stále ostražití, lebo sa objavovali lupičské bandy, ktoré pôsobili po celej Československej republike. Do väčších miest prichádzali vlakom ako obchodní cestujúci, ubytovali sa v hoteloch, kde sa zoznamovali so solventnými hosťami, aby ich potom okradli. Detektívi osobitne sledovali lupičskú bandu Otta Von Ottenfelda a jeho spoločníka Daniela Teibnera, ktorí sa špecializovali na krádeže v hoteloch aj bankách a keď sa presúvali z jedného konca Slovenska na druhý, na železničných staniciach. V polovičke decembra prišli z Bratislavy do Košíc, kde okradli niekoľkých hostí v hoteli a potom sa ubytovali v Prešove v hoteli Berger v izbe susediacej s apartmánom bankového riaditeľa Ľudovíta Fischera, aby sa s ním zoznámili a viedli odborné debaty ako sa patrí na "finančníkov", za ktorých sa obaja vydávali. Mali naplánovanú krádež v prešovskej Tatrabanke a keď prišli na miesto, na veľké prekvapenie ich tam očakávali policajti, o čo sa postarali prešovskí hoteloví aj bankoví detektívi Ocilják, Kántor a Jeleň, s ktorými po večeroch u Bergera popíjali a hodovali.
Prísne tresty
Niekoľkokrát sme písali o stále sa opakujúcich problémoch s predajom pečiva a s jeho predražovaním. Väčšinou to bolo v bodegách, na trhu, v obchodoch. Výnimkou neboli ani lepšie podniky. Úžerový súd odsúdil za predražovanie Alojza Szalassiho, reštauratéra v hoteli Schalkház v Košiciach na 15 tisíc korún pokuty alebo na 5 mesiacov väzenia za predražovanie jedál. Okrem toho predával za nehorázne sumy až šesť korún (trojnásobok) kus pečiva, liter vína za 40 korún, šunkovú žemľu za 10,50. Za neoznačený tovar cenovkami boli tiež prísne postihy ako v prípade obchodníka Katza a Schwartza na dvesto korún alebo päť dní väzenia, a ďalších šiestich obchodníkov za predražovanie pečiva na sto korún alebo dva dni väzenia. Pekár Reis na Peštianskej triede v Košiciach bol potrestaný pre "úžeru s pečivom" na dvetisíc korún zameniteľných za 20 dní väzenia. Trestu za predražovanie vajec ušiel majiteľ bodegy Šindlár na Zámočníckej ulici v Košiciach vďaka svojej kurióznej obhajobe. Hájil sa tým, že je Maďar a keďže má maďarské školy, nevie po slovensky a žiada vypočutie v maďarčine. Pritom jeho hosťami boli najviac Slováci a Česi a živnosť mu povolila ČSR.
Banky si tiež pýtali svoje. Za nezaplatenie úrokov boli vypísané dražby v Trebišove, Michalovciach a v Levoči. Prvé dve na niekoľkotisícové sumy, v Levoči iba na 241 korún. Toľko predstavovali nezaplatené úroky vdovy Valentovej, kvôli ktorým mali vydražiť podľa oznamu v novinách jej "sedemročnú bielohnedú kravu, dobrú dojnicu".
Tak to bolo pred 84 rokmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
