Jeho meno je odvodené od hradu Zrinje, blízko rieky Uny. Ich pôvod sa odvíja od starého chorvátskeho rodu Šubičov. Postupne sa Zrínski stali pánmi mnohých majetkov, hlavne v Medzimuri. Z dejín k najvýznamnejším členom rodu patrili:

Mikuláš Zrínsky (1518 - 1566) pochádzal z chorvátsko-slavonsko-dalmatského rodu a bol v poradí tretí syn, ktorý ako jedenásťročný pri obliehaní Viedne sa vyznačoval veľkou chrabrosťou. Cisár Karol V. ho vyznamenal "Zlatým koňom a zlatým strmeňom". V jeho šľapajách pokračoval syn Juraj a potom jeho syn tiež Juraj Zrínsky, ktorý mal dvoch synov. Prvý z nich bol Mikuláš, ktorý bol nielen udatným bojovníkom, ale aj maďarským básnikom, ale zahynul záhadne pri hone na kanca v roku 1664 na majetku Medzimuri.

Známejší syn Juraja Zrínskeho bol Peter Zrínsky (1621 - 1671), opradený víťazstvami v mnohých bitkách s Turkami a od pápeža dostal vyznamenania a titul "obranca evanjelia". Po tragickej smrti svojho brata Mikuláša sa stal bánom Chorvátska v roku 1666. Mal dcéru Helenu, ktorá sa v roku 1666 vydala za svojho prvého manžela Františka Rákociho I. (1645 - 1676). Peter Zrínsky sa v roku 1666 zúčastnil na svadbe svojej dcéry s Františkom Rákocim I., kde sa zosnovalo jedno zo sprisahaní uhorských magnátov proti vtedajšiemu cisárovi Leopoldovi. Každé sprisahanie cisár vždy odhalil a výnimkou nebolo ani toto na svadbe na Makovickom panstve hradu Zborov.

Hlavným aktérom sprisahania bol Veselényi a zúčastnil sa ho aj Peter Zrínsky. Snahou Petra Zrínskeho bolo pomôcť svojmu zaťovi Františkovi dosiahnuť titul sedmohradského kniežaťa. Tieto ambície sa mnohým magnátom nepozdávali a to bol aj dôvod prečo bolo skoro odhalené v roku 1669. Proti magnátom a účastníkom sprisahania bolo vyslané vojsko a pri ich záchrane im nepomohli ani sľuby Turecka, Peter Zrínsky a ukrýval spolu s grófom Frankopánom na hrade Čákovec. Boli zajatí a vydaní cisárovi. Nepomohli žiadne odvolania za zásluhy a poprava bola vykonaná koncom apríla v roku 1671 v Novom meste za Viedňou. Aj toto vzbudilo ešte väčší odpor k Habsburgovcom v Helene Zrínskej Rákociovej, ktorej manžel unikol len o vlások podobnej smrti. Nakoniec aj on zomrel na Makovickom hrade v roku 1676.

Po potlačení sprisahania sa odporcovia Habsburgovcov ocitli v zahraničí, ktorých spočiatku podporovalo Francúzsko, Poľsko a Turecko. Nakoniec došlo k dohode medzi rakúskym cisárstvom s Poľskom a Francúzskom. V roku 1680 sa uskutočnilo zhromaždenie kurucov a Hajdusobosló a za veliteľa kuruckého odboja bol zvolený mladý a ambiciózny I. Tököly, ktorý sa opieral o pomoc Osmanskej ríše. Vtedy už Helena Zrínska bola manželkou vodcu povstania. Kuruci vtrhli do Uhorska a obsadili podstatnú časť Slovenska a prenikli až na Moravu. Po úspechoch prichádzali aj porážky. Veľkú utrpeli v roku 1684 na Šibenej hore pri Prešove a znova v roku 1685 v Prešove, kde kurucké vojsko bolo na východnom Slovensku porazené.

Helena Zrínska ako manželka I. Tökölyho sa zapojila do obrany zostávajúcej bašty povstalcov na Makovickom hrade v Zborove. Nedokázala odolávať so svojím vojskom cisárskemu, ktoré bolo v presile. Hrad bol 14. októbra 1684 dobytý a zbúraný.

Helena Zrínska s Františkom Rákocim mala syna Františka II., ktorého od útleho detstva vychovávala katolícka cirkev. S druhým manželom mala syna Štefana a dve dcéry, ktoré zomreli ešte v mladom veku. Otec detí I. Tököly po porážke kurucov v Prešove sa utiahol do Turecka, ale jeho manželka ešte tri roky bránila hrad v Mukačeve.

H. Zrínsku v roku 1688 zajali a internovali vo viedenskom kláštore uršuliniek. Manžel I. Tököly dosiahol jej výmenu v roku 1691 za zajatého cisárskeho podplukovníka Heisslera. Nasledovala svojho manžela do Turecka, kde v roku 1703 aj zomrela. Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc.