uvádza Dr. Mária Mihóková ako prvého podnikateľa na kapitalistickej úrovni v odvetví potravinárskeho priemyslu Leopolda Ungára. Začal obchodovať s kožami, no po sporoch s grémiom obchodníkov založil liehovar. Tento postupne rozšíril o výrobu droždia a o Prvý košický parný mlyn na výrobu jačmennej a kukuričnej krupice. Bol to prvý podnik tohto druhu v Uhorsku. Synovia Jonáš, Ignác a Samuel ho rozšírili o výkrmňu hovädzieho dobytka a ošípaných na terajšej Triede Sovietskej armády, vtedajšej Peštianskej triede. Založili výrobňu škrobu a lepidla. Samuel sa stal spolumajiteľom vydavateľstva a tlačiarne Pannonia a neskoršie odišiel do Viedne. Jonášov syn Žigmund obchodoval s potravinami.

Druhý syn Adolf Ungár (1861 - 1916) bol veľkoobchodníkom a novinárom. Bol spolumajiteľom patentu o špeciálnom spôsobe výroby brikiet a obchodoval s uhlím. Bol majiteľom a vydavateľom novín Pannonia, do ktorých aj sám prispieval seriálmi z historického obdobia kráľa Mateja Korvína na základe vlastných výskumov v tajnom archíve vo Viedenskom Novom Meste. Založil v roku 1863 Spolok novinárov a vydával obchodný inzertný časopis, angažoval sa aj v košickom Turistickom kruhu.

Mikuláš Ungár - syn Ignáca Ungára (nar. r. 1860, zomrel r. 1918) bol spolumajiteľom škrobárne a mlyna a majiteľom uhoľných baní. Zastával funkcie v obchodnej a priemyselnej komore, v Košickom spoločenskom kruhu a v mestskom zastupiteľstve bol virilným členom. Pôsobil ako ekonomický publicista v košickej tlači a prispieval do odborných budapeštianskych časopisov.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.