všeobecnej brannej povinnosti. Verbovačky boli nenásilnou formou, aj keď sa uplatňovali v nich rôzne podvody a úskoky, na rozdiel od lapačiek, ktoré boli doslova odchytávaním, lapaním mužov, aby sa stali vojakmi.
Verbovačky mali na starosti zvyčajne husári na čele s dôstojníkom. Zverbovaných prijímali na určitý čas, priamo na mieste zverbovania im vyplatili určitú dohodnutú sumu a uzatvorili s nimi tzv. kapituláciu. Bola to akási forma obchodu, v ktorom sa predávajúci aj kupujúci jednal. Na verbovačky sa využívali najmä jarmoky a veľké plochy v mestách, napr. námestia, kde bol sústredený väčší počet ľudí. Spomienka na verbovačky sa zachovala v ľudových piesňach a tancoch, ako v mužskom tanci "verbunk", ktorý napodobňuje vojenské výcvikové pohyby. Vyvinul sa z verbovníckeho vábenia mládeže hudbou, pálenkou, peniazmi a tancom.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
