náboženským spoločnostiam, keď nenašiel potrebných 76 hlasov zákonodarcov. Zákon parlament schválil 23. septembra minulého roku.
Poslanci však včera dopoludnia prijali podobný poslanecký návrh zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam. Do textu zapracovali aj niektoré výhrady hlavy štátu k pôvodnej verzii. Cirkvi by podľa nového zákona mali dostať naspäť svoj majetok - pôdu, lesy a hospodárske budovy. Ide predovšetkým o majetok, ktorý cirkvi nezískali späť v reštitúciách kvôli zničeniu časti archívov pri potláčaní cirkví a náboženských spoločností zo strany vládnucich režimov. To znemožňovalo zabezpečiť úplné doklady oprávnených osôb potrebné na uplatnenie pôvodných reštitučných nárokov v zákonom stanovenej lehote.
Právo na vrátenie nehnuteľných vecí si môžu uplatniť oprávnené osoby, ktorých vlastnícke práva boli odňaté od 8. mája 1945. Na židovské náboženské obce sa vzťahuje termín odňatia vlastníckych práv od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990. Reštitučné právo si treba uplatniť do 30. apríla 2006.
Parlament nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1. mája 2005) považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý. V uznesení to presadil poslanec za KDH František Mikloško.
Cirkvi sa nevrátia pozemky, na ktorých štát zriadil cintoríny, zariadenia telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, sociálnej starostlivosti alebo zariadenia sociálnych služieb, určených na pracovnú rehabilitáciu, zamestnávanie telesne postihnutých osôb alebo školské účely. Vydané nebudú ani pozemky, na ktorých sa nachádzajú záhradkárske alebo chatové osady, telovýchovné a športové zariadenia, pozemky slúžiace na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chránené areály, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky alebo ochranné pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.
Poslanci včera schválili aj vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorý vymedzuje, kto a pri akých podmienkach môže pestovať, vyrábať a vysielať do obehu zdraviu neškodné víno. Nová právna úprava z dielne Ministerstva pôdohospodárstva SR ustanovuje podmienky pestovania viniča na registrovaných plochách, vymedzuje predpisy na výrobu hroznového vína, nakladanie s ním a jeho uvádzanie do obehu.
Celý proces od výroby po distribúciu hroznového vína sa musí realizovať na základe plnenia kritérií, ktorými sa zabezpečí zdravotná neškodnosť a kvalita tejto komodity. V rámci vinohradníctva sa pre oblasti, rajóny, obce a hony ustanovuje najvyššie množstvo hrozna obratého z 1 hektára plochy v jednom vinárskom roku, z ktorého možno vyrábať akostné vína. V prípade akostného vína a akostného vína z ohraničenej plochy je maximálny hektárový výnos 14 000 kg. Ak vinohradník tento limit prekročí, musí celé množstvo úrody z vinárskeho roku uviesť do obehu pod označením stolové víno.
Okrem základného pojmového aparátu zákon obsahuje aj vinohradnícky register, ktorý eviduje vinohradníkov, vinárov a obchodníkov s vinárskymi produktmi. Nový zákon tiež zavádza povinnosť vlastníkovi vyklčovať vinohrad, ktorý neobhospodaruje viac ako päť rokov. Ak sa tak nestane, vyklčovanie zabezpečí správca rezervy, na ktorú zároveň prechádza aj právo na opätovnú výsadbu. Vlastníkovi vinohradu bude následne pridelená náhrada vo výške rozdielu medzi hodnotou vinohradu a nákladmi vynaloženými na jeho vyklčovanie. Zákon nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
