chcel vedieť, kedy je na túto činnosť vhodné obdobie. Keďže si myslíme, že táto téma zaujme aj ostatných čitateľov, prinášame zopár dobrých rád na túto tému.

Zaistiť pôde trvalú úrodnosť je možné iba pomocou organických hnojiv, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Privádzajú do pôdy organickú hmotu tvoriacu humus, potom užitočné mikroorganizmy, rastové látky a živiny. Nepriamo tiež zlepšujú prístupnosť živín, ktoré sú už v pôde obsiahnuté. Nachádzajú sa tam v organicky viazanej forme a pôdne mikroorganizmy ju premieňajú do formy pre rastliny prijateľnej.

Samotný humus v pôde vzniká premenou organickej hmoty dodanej organickým hnojením a rozkladom koreňových a pozberových zvyškov. Ten je zdrojom výživy pre pôdne organizmy a pôsobí priaznivo na zásobovanie rastlín. Pri premene pôdnymi organizmami a mineralizáciou sa uvoľňuje živný humus, dusík, fosfor, síra a stopové prvky v prijateľnej forme pre rastliny.

Akým spôsobom však môže záhradkár dodávať humus pôde? Je to buď zapracovaním rastlín vysiatych ako zelené hnojivo do pôdy alebo kvalitným kompostom a predovšetkým hnojom. Práve ten je najviac oceňovaný. Môže to byť hnoj kravský, konský či od drobných hospodárskych zvierat. Mrva väčšiny malých zvierat, hlavne trus hydiny, obsahuje viac živín, než mrva zvierat veľkých, je často suchšia a obsahuje viac organickej hmoty. Preto je trus hydiny označovaný ako ostrejší.

Priame hnojenie mrvou z chlieva je vhodné predovšetkým pre nasledovné pestovanie okopanín, buľvovitej zeleniny a niektorých druhov plodových zelenín. Naopak úplne nevhodné je pre cibuľoviny a koreňovú zeleninu.

Aké množstvo hnoja máme na pozemok dodávať? Úplne ideálna je dávka jedného fúrika na 10 m2. Samozrejme, pri nedostatku organického materiálu môžeme dávku znížiť až na polovicu. Záleží tiež na rovnomernom rozvrstvení po celej ploche tak, aby nevznikali miesta nevyhnojené a naopak miesta s vysokou vrstvou hnoja.

Najvhodnejšie obdobie pre zaprávanie hnoja do pôdy je jeseň. Hnoj sa počas zimných mesiacov v pôde dokonale rozloží. Správne zapravenie do pôdy je veľmi dôležité. Nikdy hnoj nezarývame na dno brázdy, ale na jej bok. Tým dochádza k rozvrstveniu v celej hĺbke rytia. Pri orbe pluhom je tento problém automaticky odstránený, pretože radlica klopí hornú vrstvu vždy na bok brázdy.

Čo robiť, ak nemáme možnosť získať klasický hnoj? Túto otázku si kladie celý rad záhradkárov. Na našom trhu však dostať fermentovaný kravský hnoj. Stačí sa obrátiť na špecializovaných predajcov. Je to organické hnojivy vyrobené z hnoja, slamy a močovky aeróbnou fermentáciou, sušením a peletovaním. Tým sú zlikvidované klíčivé semená buriny a patogénne mikroorganizmy. Hlavnou výhodou tohto prípravku je jeho menší objem v porovnaní s klasickým hnojom. Jeden liter fermentovaného kravského hnoja v podobe elegantných peliet nahradí totiž celý fúrik naložený hnojom. Nezanedbateľnou výhodnou je ľahká a rovnomerná aplikácia po pozemku a vďaka ukončenému fermentačnému procesu je možné jeho využitie aj k prihnojovaniu počas celej vegetácie priamo k rastlinám.

Autor: ji

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.