prístupových rokovaní s Chorvátskom. Únia mala minulý štvrtok začať rozhovory so Záhrebom, odložila ich však kvôli tomu, že Chorvátsko podľa väčšiny členských krajín plne nespolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Slovensko a ďalšie tri krajiny EÚ Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko - požiadali luxemburské predsedníctvo, aby tému Chorvátska zaradilo na program vrcholnej schôdzky. Táto štvorica krajín podporovala začiatok rokovaní v pôvodnom termíne 17. marca.
Vysokopostavený luxemburský diplomat včera potvrdil, že predsedníctvo mieni zachovať ekonomickú agendu summitu a nezaraďovať do nej nové témy. Predsedníctvo však nemôže nijakému lídrovi zabrániť, aby otvoril akúkoľvek otázku.
Hoci Slovensko neočakáva, že summit by mohol vyriešiť chorvátsku otázku, či prípadne zvrátiť minulotýždňové rozhodnutie ministrov zahraničných vecí, chce, aby sa téma Chorvátska neodkladala a zostala na každodennom programe únie. Slovensko si podľa diplomatov naďalej myslí, že únia by mohla účinnejšie tlačiť na Záhreb aj v prípade spolupráce s ICTY, keby sa prístupové rokovania začali.
Okrem toho by SR chcela, aby listy hlavnej prokurátorky haagskeho tribunálu Carly del Ponte neboli prakticky jediným zdrojom informácií. Únia by sa preto mala zaoberať napríklad návrhom poslať do Záhrebu pozorovaciu misiu, aby Európska rada mala aj vlastné zdroje informácií. Malo by sa tiež vyjasniť, čo to vlastne je „plná spolupráca" s ICTY.
Ministri zahraničných vecí minulý týždeň rozhodli odložiť začiatok prístupových rokovaní naplánovaný na 17. marca, pokiaľ sa nepotvrdí plná spolupráca Chorvátska s ICTY. Plnú spoluprácu však nedefinovali, mnohí ju preto vysvetľujú ako zadržanie a vydanie do Haagu posledného chorvátskeho obvineného generála Anteho Gotovinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
