Bauerom.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť krátky film v angličtine s názvom "Finding the Treasure of Košice" (Hľadanie košického pokladu). Túto snímku natočili študenti ako svoj projekt do súťaže Poklady môjho regiónu. Rudolf Bauer vo svojej úvodnej reči nadviazal na túto súťaž a zdôraznil, aké je dôležité presadiť náš kraj, aby sa stal rovnocenným ostatným regiónom krajín Európskej únie. Európska únia bola vôbec na tomto stretnutí skloňovaná viackrát, čo však v poslednom období nie je ničím zvláštnym. Tak, ako vždy, ani teraz sa prítomní nedočkali žiadnej kritiky smerovanej k EÚ a nám ostáva len dúfať, že z "raja", do ktorého nás vohnali naši otcovia "pre našu lepšiu budúcnosť", neostane pre nás, dnešnú mládež, iba zopár suchých lístočkov.
Po typicky politickom úvode bohatom na slová a chudobnom na podstatné informácie dostali priestor študenti. Jednou z prvých otázok bolo: "Kto je tá dáma, ktorá sedí pri vás?" Rudolf Bauer ani vedúca odboru školstva Mária Kokardová, dáma, ktorú zabudol predseda KSK predstaviť, iste nečakali, že po tejto otázke príde doslova paľba oveľa závažnejších postrehov a pripomienok.
Mladí ľudia sa pýtali na všeličo. Najviac ich asi zaujímala nová maturita, prečo práve my musíme byť pokusnými králikmi, prečo je povinný jeden prírodovedný predmet a tak ďalej. Rudolf Bauer sa aj počas diskusie ukázal ako skúsený politik, a tak s úsmevom na tvári hovoril, hovoril, hovoril a v podstate nič nepovedal. Pani Mária Kokardová to však mala ťažšie. Jej odpovede diplomatické neboli a väčšine študentov sa nepáčili. Podľa nej majú mať študenti všeobecný prehľad, a tak nemajú zabúdať ani na prírodovedné predmety. Z jej odpovedí nám jednoznačne vychádza, že vedúca odboru školstva by istotne išla ešte aj teraz maturovať z piateho predmetu, aby si rozšírila svoje obzory, keďže jej boli dopriate maturitné otázky len zo štyroch predmetov. Otázka, ako môžu získať maturanti vôbec nejaký prehľad, keď musia svoje sily strácať nad učivom, ktorému nerozumejú a kvôli ktorému sú nútení zabúdať na tie ostatné predmety, ostala stratená v šume, ktorý vyvolala táto diskusia.
Druhou, tiež mimoriadne rozoberanou témou, bolo spoplatnenie vysokého školstva. Teraz sme sa dozvedeli, akí sme šikovní, že sme schopní zarábať popri škole až desaťtisíce korún, že máme možnosť uchádzať sa o študentské pôžičky (a pozor, dámy a páni, za socializmu takáto možnosť nebola, musíme si to vážiť!), že až tridsať percent študentov dostane prospechové štipendium a mnoho iných krásnych vecí. Zo slov pána Bauera a Pani Kokardovej vyplynulo, že od štátu dostaneme toľko peňazí, že to, čo musíme zaplatiť mesačne za vysokú školu, bude len desatinou percenta z našich príjmov. Podľa Rudolfa Bauera sa úroveň vysokých škôl samozrejme zvýši.
V tom najlepšom však treba prestať a tak Rudolf Bauer aj Mária Kokardová poďakovali za otázky študentov a na záver obdarovali troch mladých ľudí malou pozornosťou za najlepšie postrehy. Ktovie, či by neboli spokojnejší, keby na tie svoje "najlepšie otázky" dostali radšej dostatočnú odpoveď.
Autor: Dominika Uhríková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
