stručne zhrnúť hlavné výsledky jarného summitu lídrov členských štátov Európskej únie, ktorý sa včera skončil v Bruseli.
Hoci pôvodne téma Chorvátska nebola na programe vrcholnej schôdzky, vďaka tlaku Slovenska, Rakúska a niektorých ďalších štátov sa nakoniec podarilo presadiť, aby únia vytvorila osobitnú misiu pre posúdenie spolupráce Chorvátska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Práve nedostatočnou spoluprácou odôvodnila EÚ minulý týždeň odklad prístupových rokovaní s Chorvátskom, ktoré sa mali začať 17. marca. Viacerým krajinám sa však nepáčilo, že únia sa opierala takmer iba o informácie hlavnej prokurátorky ICTY Carly del Ponte.
"Najväčším prínosom bude to, že konečne sa témou spolupráce s ICTY, a teda komplexne plnením politických kritérií, začne náležite zaoberať ktosi z našich radov, ktosi iný, ako je madam del Ponte iba," vyhlásil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
Hlavnými témami jarného summitu však boli ekonomické otázky. Lídri dvsdsaťpäťky včera prijali novú stratégiu, ktorá sa zameriava na posilňovanie hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Uznali, že výsledky plnenia doterajšej "lisabonskej stratégie" z roku 2000 nie sú dobré. Európa musí podľa nich obnoviť základy svojej konkurencieschopnosti, zvýšiť rastový potenciál a produktivitu a posilniť sociálnu súdržnosť, kladúc dôraz na znalosti, inováciu a skvalitňovanie ľudského kapitálu.
Schvaľovanie vynovenej lisabonskej stratégie bolo v tieni sporu okolo liberalizácie služieb medzi niektorými starými a novými členskými štátmi únie. Lídri nakoniec pod tlakom Nemecka a Francúzska rozhodli, že súčasný návrh smernice o otvorení služieb konkurencii treba prepracovať tak, aby odpovedal na obavy zo "sociálneho dumpingu". Podľa Dzurindu je horlivá debata okolo sociálneho dumpingu skôr politická ako podložená skutočnými argumentami. Liberalizácia služieb je podľa neho nevyhnutná a situácia nových členských štátov, vrátane Slovenska, sa dnes ňou môže len zlepšiť.
Ešte v utorok večer šéfovia štátov a vlád bezo zmien schválili nedeľňajšiu reformu Paktu stability a rastu, ktorý stanovuje pravidlá rozpočtovej disciplíny v únii. Reformovaný pakt síce naďalej obsahuje limity pre rozpočtový deficit 3 percentá HDP a dlh 60 percent HDP, uvoľňuje však nápravnú časť pravidiel, pretože obsahuje širokú škálu dôvodov, ktorými môže členská krajina za určitých podmienok ospravedlniť svoj nadmerný deficit. Na druhej strane reforma mierne sprísňuje preventívnu časť paktu v tzv. dobrých časoch, keď sa ekonomike darí, budú musieť členské štáty robiť úspory a znižovať deficit.
Autor: Mali by Mojsejovcov zakázať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
