storočia vám priblížime situáciu, aká bola v roku 1923 v školstve, a postavenie učiteľa na východnom Slovensku. I vtedy, pred 83. rokmi, keď nebol ešte Deň učiteľov, si verejnosť dôstojne pripomínala narodenie Komenského. Ešte v roku 1922 začali v Čechách a na Morave zbierku na jeho pomník v Amsterdame. V tlači pravidelne uverejňovali tzv. výkaz zbierky so zoznamom darcov a súm. Zbierky prebiehali na všetkých školách, prispievali i jednotlivci, medzi ktorými bol aj prezident Masaryk so sumou 50-tisíc korún. V tom čase založilo evanjelické združenie v Haagu novú školu a pomenovalo ju podľa J. A. Komenského. Vláda ČSR podarovala tejto škole knihy a časopisy o ČSR, obrazy s Komenským, mapy republiky, pohľadnice z miest, kde pôsobil, a všetok dostupný propagačný materiál o ČSR. V celej ČSR prebiehala zbierka na pamätník generálovi M. R. Štefánikovi a to zase opačne, t. j. medzi jednotlivcami. Prispievali aj slúžnovské úrady, redakcie, učiteľské kolektívy. Podľa výkazu zbierky bolo na ňom k 1. marcu 273-tisíc 216 korún a osem halierov. Redakcia Slovenského denníka venovala 50 korún, Slovenského východu 40, výnimkou neboli ani dvadsať či päťdesiathalierové príspevky.
V období, ktoré mapujeme, boli na vidieku jednotriedky, kde musel učiteľ preukázať svoje pedagogické majstrovstvo, aby zapojil do vyučovacieho procesu prváčikov aj štrnásťročných ôsmakov na každej hodine. Okrem toho mal za úlohu usmerňovať starších žiakov pre nové technológie v poľnohospodárstve. Kvôli tomu poriadal Štátny výskumný ústav poľnohospodársky v Bratislave a v Košiciach náukobehy pre učiteľov vidieckych ľudových škôl (terajších základných škôl), aby vedeli správne usmerniť poľnohospodársky dorast pri pestovaní plodín. Ústavy vypracovali série pokusov pre každú vidiecku školu s konkrétnym určením druhu plodiny aj výmery, na akej ju budú pestovať. O rok mali pokusy skontrolovať.
Učitelia boli váženými osobnosťami. Nielen preto, že vzdelávali svojich zverencov, ale šírili osvetu v mestách i na vidieku. Učiteľ musel vedieť všetok od vedenia spevokolu, divadelného či hudobného súboru, cez zdravotnícke rady po pestovanie poľnohospodárskych plodín, nehovoriac o rodinnom poradenstve a rozhodcovstve v sporoch.
Učitelia boli združení v spolkoch a v ich rámci sa sami vzdelávali. Koncom marca r. 1923 mal valné zhromaždenie Podtatranský učiteľský spolok v Kežmarku. Podľa zachovaného zápisu boli na programe prednášky kežmarského inšpektora Jozefa Hanu o novom vyučovacom predmete - občianskej náuke - aj so smernicami ministerstva školstva a osvety. Pre mimoškolskú osvetovú prácu špeciálne na vidieku bola určená prednáška o výchove budúcich matiek. Mala za cieľ rozptýliť názor, že kto sa na vidieku stane matkou či otcom, automaticky tým získa aj schopnosť vychovávať deti. Podľa spomienok dnes už nežijúcej učiteľky Ziny Michejovej v Obručnom na slovensko-poľskej hranici učitelia asistovali lekárom pri očkovaní žiakov aj kojencov a presviedčali rodičov o jeho potrebnosti. Rovnako chodili s lekármi po rodinách, aby kojencov odvážili a naučili matky, ako sa majú o nich starať a pripravovať im stravu. Pomocníkom v tejto zdravotnícko-osvetovej činnosti bol pre učiteľov aj lekárov "Časopis pre zdravotníctvo" (Journal tchécoslovaque d'hygiene), jediný vo vtedajšej ČSR, cieľavedome plniac úlohu, určenú v jeho podtitule - zachovať zdravú a telesne i duševne zdatnú generáciu. Zaujímavá bola pravidelne sa opakujúca téma "odalkoholizovať republiku".
Valné zhromaždenia učiteľských spolkov boli miestom pre prezentáciu písomných prác na vopred určené témy a po ich prečítaní a posúdení účastníkmi zhromaždenia boli uverejnené v časopise Slovenský učiteľ. Z Podtatranského učiteľského spolku odoslali články Učiteľ ako národný povzbuditeľ, Učiteľ ako vodca ľudu v mieste svojho pôsobiska či Učiteľ 20. storočia.
Soňa MAKAROVÁ
Foto: Archív
Texty k foto:
1.J. A. Komenský, Učiteľ národov
2.Ilustrácia v prvom vydaní diela Orbis pictus, ktorú navrhol Komenský
3. Titulná strana Orbis pictus
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
