rasca, med alebo pivo, žiadajú asi o 30 názvov konkrétnejších. "Všeobecný názov České pivo má byť pre všetky pivovary, ktoré budú dodržiavať určité pravidlá. Je to taká poistka preto, aby sa tu stále varilo dobé pivo," tvrdí šéf Zväzu pivovarov ČR Jan Veselý.
Potraviny s označením české tak dopĺňajú napríklad - Nošovické kysané zelí, Jihočeská niva, Pardubický perník alebo Štramberské uši. Česi nie sú jediní, ktorí dodali únii svoje názvy. Označovať pôvodom svoje potraviny chcú aj ďalší noví členovia európskeho spoločenstva. Na listine čakateľov je napríklad aj Slovenská bryndza. Všetky názvy vychádzajúce z miesta pôvodu musia potvrdiť úradníci Európskej únie. Tie, ktoré neschvália, prestanú platiť aj na území príslušnej krajiny. Niektoré označenia pôvodu tak ich zástupcovia vôbec nemali odvahu do Bruselu na posúdenie poslať. Český patentový úrad ich pritom má zapísaných 200. V ČR tak zostalo Plzeňské pivo, ale aj napríklad saláma Vysočina, Všestarská mrkev a cibule alebo Bavorovské jahody. Veľa názvov majú navyše výrobcovia už zapísané ako ochranné známky, napríklad Bohemia Sekt. Zatiaľ jediný, kto využíva ochranu označenia podľa miesta pôvodu, sú budějovické pivovary s označením Budějovické a Českobudějovické pivo.
O nové označenia pritom nežiadajú iba nováčikovia v únii, ale na schválenie čakajú aj talianske a francúzske syry a ovocie alebo anglické a nemecké potraviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
