Jiří Wolker patril k najväčším talentom českej poézie 20. storočia napriek tomu, že zomrel veľmi mladý
Súčasníci a ich odkazy a memoáre nám Wolkra popisujú ako odvážneho skauta, veriaceho kresťana, rebela a revolucionára, prekliateho literáta a obetavého samaritána. Odraz jeho diela im dáva takmer vo všetkom za pravdu. Česká literárna história ho pasuje za dôstojného pokračovateľa veršovanej epiky v dielach Nerudu, Bezruča či Erbena. Narodil sa v rodine dobre situovaného bankového úradníka v Prostějove, kde získal aj stredoškolské vzdelanie. Založil študentský časopis Naše kvarta a často prispieval do miestneho Sborníka českého studentstva na Moravě a ve Slezsku. Prvé básne podpisoval pseudonymom J. Ker. Po maturite na gymnáziu začal v roku 1919 študovať v Prahe právo, súčasne však navštevoval prednášky Františka Xavera Šaldu a Zdeňka Nejedlého na filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Jeho literárna duša umelca s ľavicovým zmýšľaním sa naplno prejavila v rokoch 1922-23 v umeleckom združení Devětsil. Mladému Wolkrovi zistili v apríli 1923 tuberkulózu, z ktorej ho nedokázal vyliečiť ani pobyt v Tatranskej Polianke.
Zomrel na začiatku roku 1924 - 3. januára. Uznanie si vyslúžila už autorova prvotina Host do domu, ktorú vydal v roku 1921. Druhá zbierka Těžká hodina vyznieva ako otvorená podpora boja s ľudskou nerovnosťou. Známe a oceňované sú predovšetkým jeho Balada o námořníkovi, Balada o nenarozeném dítěti, Balada o očích topičových, Balada o snu, Balada o ženě, Bohu a muži. Pre Wolkera je symptomatické, že si napísal aj vlastný epitaf: Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět a pro spravedlnost jeho chtěl se bít. Dřív však, než moh¤ srdce své k boji vytasit, zemřel mlád 24 let!
Autor: Prostějov (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
