sprievodu rodiča a nemáte ešte osemnásť rokov, môže sa vám pokojne stať, že vám lekár povie: "Žiaľ, nemôžem ťa ošetriť." Zdá sa vám to zvláštne?
Aj keď vlastníte občiansky preukaz, ste zodpovedný za svoje činy, k lekárovi choďte len a len s doprovodom. Podľa zákona 576/2004 o zdravotnej starostlivosti si totiž lekár na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vyžaduje informovaný súhlas, teda preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Podľa paragrafu 6, odseku 5: "Informovaný súhlas dáva a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo b) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti."
Tento súhlas nie je nutný v prípade veľmi vážneho poranenia a je potrebná neodkladná starostlivosť. Takže, ak napríklad havarujete a vážne krvácate, súhlas od rodičov našťastie mať nemusíte. Keď však idete k zubárovi alebo očnému, situácia je iná. Vo veku do 18 rokov ešte nie ste spôsobilý na právne úkony, takže pre vás platí bod b. U lekárov, ktorých navštevujete častejšie (napríklad pediater), by sa vám nemalo stať, že vás odmietne ošetriť. Ak sa však chystáte k nejakému lekárovi po prvýkrát, je to dosť pravdepodobné. "Šla som sama k zubárke a tá mi povedala, že ma nemôže ošetriť, keďže ešte nemám 18 rokov. Keď som sa zatvárila až príliš prekvapene, tak ma ošetrila. Ale nabudúce musím priniesť papier podpísaný rodičmi, že s výkonom súhlasia," hovorí 17-ročná Lucia. "Keď ide dieťa samo k lekárovi, rodičia mu dôverujú. Sú radi, že sa naňho môžu spoľahnúť. Pre zamestnaného človeka je totiž dosť ťažké byť so svojou ratolesťou na každom vyšetrení," myslí si zubárka. "Prinajmenšom je tento predpis čudný, keď vezmeme do úvahy, že už v pätnástich rokoch môžu mať dievčatá zákonne bábätko. S väčšinou svojich pacientov mám dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, čiže takéto prípady našťastie riešiť nemusím. A keď raz príde niekto, kto má veľké bolesti, ošetrím ho. Zložila som totiž Hippocratovu prísahu a podľa nej sa aj riadim," myslí si.
Paradoxné na celom vekovom probléme je iniciatíva ministerstva spravodlivosti znížiť vekovú hranicu trestno-právnej zodpovednosti z pätnásť na štrnásť rokov. Potom by bola pravdepodobná aj situácia, že 14-ročný väznený delikvent musí na zdravotnú prehliadku dostať súhlas od mamičky. A to je až výslovne smiešne. Návrh trestného zákona minister spravodlivosti JUDr. Daniel Lipšic v druhom čítaní stiahol, no je zrejmé, že sa onedlho do Národnej rady opäť vráti. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: "Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civilizácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mládež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov." Aj keď dnešná mládež dospieva oveľa rýchlejšie, k lekárovi môže ísť sama až od osemnástky. Do väzenia sa však po schválení tohto zákona bude môcť dostať ešte predtým, ako sa oficiálne stane občanom Slovenskej republiky.
Nakoniec môže všetko dopadnúť aj takto: v štrnástich do basy, v pätnástich občiansky preukaz a dieťa, v šestnástke svadba, či vodičský preukaz na motocykel, v osemnástke právo voliť, fajčiť, piť alkohol. Nuž čo, na Slovensku je to tak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
