do pôsobnosti NKÚ by padli aj zdroje, ktorými sa financujú originálne kompetencie samospráv (prenesené kompetencie, na ktoré idú dotácie z rozpočtu, môže NKÚ sledovať už i dnes).
Je veľmi neisté, ako tento veľmi starý nápad dopadne. Bolo by však nesmierne žiaduce, aby bol minister tentoraz úspešný. Všeobecný argument pre takéto prianie je triviálny; viac verejnej kontroly škodiť nemôže. Je pravdou, čo tvrdia zástupcovia Združenia miest a obcí (ZMOS), že postavenie samosprávnych kontrolórov bolo zákonom posilnené. Je naivitou sa ale vôbec nádejať, že títo budú niekedy celkom nezávislí na krajských, mestských či obecných politikoch. To neexistuje. Okrem systémových väzieb, ktoré boli naozaj oslabené, vždy budú jestvovať vzťahy osobné a i politické. Alebo sa budú takéto vzťahy "domácim" kontrolórom podsúvať, čo je z hľadiska vnímania verejnej mienky skoro rovnako zlé.
Nedávna a ešte stále živá kauza na KSK to len dokumentovala; zistenia kontrolóra Farkaša boli politicky spochybnené predsedom klubu KDH v krajskom zastupiteľstve. Pán Dittrich doslova nevylúčil, "že správa bola napísaná na kohosi politickú objednávku". A už je chrobák v hlavách - predseda VÚC Bauer kandiduje na svoj post opäť a kandidatúru už ohlásili i dvaja predstavitelia strán, ktoré Farkašovu prácu pochválili a vyjadrili mu dôveru (Trebuľa - Smer, Novotný - SDKÚ). Častokrát počujeme, že "Slovensko je malé" a každý každého tu pozná. No - kraj je ešte menší ako Slovensko, a obec je celkom najmenšia... Teoreticky je konflikt záujmov v podstate už situácia, keď sa kontrolovaný a kontrolór na ulici zdravia. Aj keby už iné argumenty neboli, dlhodobo je neprijateľné, aby každá kontrola v samospráve bola predmetom špekulácií.
Argumentov je však viac a ešte lepšie. Najzásadnejší je ten, že krajský (obecný) kontrolór resp. úrad kontrolóra sú ako inštitúcia v inej "váhovej kategórii" ako objem peňazí, čo pretekajú každoročne samosprávami. Celoslovensky hovoríme o sume vyššej ako 100 miliárd. To sú dohromady príjmy miest a obcí (viac ako 70 miliárd) a krajov - asi 25 miliárd. Ide o závratné čiastky - sto miliárd sú zhruba dve pätiny príjmov štátneho rozpočtu.
ZMOS a niektorí poslanci NR SR argumentujú, že kompetencia NKÚ nad sledovaním originálnych príjmov samospráv by bola porušením ich ústavnej nezávislosti a oddelenia ich moci od štátu. No - toto je teoretická poučka, ale bez racionálneho podložia. Mohli by sme viesť dlhú debatu o tom, či do definície nezávislosti patrí aj totálne zakrytie finančných tokov. Argumenty pánov Sýkoru, Kvardu (poslanec SMK a starosta) systémovo krívajú aspoň na tri nohy; ani po fiškálnej decentralizácii predsa obce, mestá a kraje nevykrývajú náklady na svoje originálne kompetencie z vlastných zdrojov, teda z daní a poplatkov vybraných na svojom území. (Aj keby tomu tak bolo, i tak je stále legitímna otázka, prečo by z ústavy NAJVYŠŠÍ kontrolný úrad nemal právo na dohľad.) Absolútne určujúca časť príjmov obcí a miest sa prerozdeľuje z priamych daní fyzických osôb (zo závislej činnosti), čo je daň - či sa páči alebo nie - vyberaná centrálne. Nikto nedokáže vystopovať, že či na tú a tú činnosť bola použitá koruna z dane za psa, alebo z príjmu fyzických osôb. Darmo sú kompetencie "originálne", rozhodujúci zdroj ich financovania zostáva "neoriginálny"- centrálny. Právomoc NKÚ je teda správna už aj z princípu.
Silné sú aj nepriame argumenty pre posilnený dohľad NKÚ, ktorý - mimochodom - nie je žiadny orgán štátnej správy, ale tiež ústavne nezávislý (teda mal by byť). Čiže nie je dôvod, aby NKÚ samosprávy vnímali ako súčasť exekutívnej moci. Legendy o tzv. malej korupcii, klientelizme a rodinkárstve, čo sú javy, ktorých rozšírenie smerom "dole" nepochybne narastá, teraz nechajme bokom. Za všimnutie ale stojí samotná otázka, že prečo predstavitelia ZMOS-u tak urputne už roky lobujú proti vstupu NKÚ. Na politologickú čistotu "nezávislosti", ktorú vraj strážia, sa nedá veriť; to by im museli rovnako prekážať desiatky iných deformácií, ktoré sa na spodných úrovniach slovenskej demokracie vyskytujú. Podozrenie, že sa iba bránia tomu, aby sa odkryl bordel v samosprávach, je jednoducho veľmi silné. Podporuje ho i stav straníckeho systému na Slovensku, ktorý sa manifestuje na mestských, obecných i krajských zastupiteľstvách.
Lipšicov ďalší pokus podriadiť miestnu demokraciu inštitucionálnemu ústavnému dohľadu si skrátka z mnohých a veľmi dobrých dôvodov zaslúži stopercentnú verejnú podporu. Práve preto, lebo hoci návrh ešte ani nie je v parlamente, lobisti ZMOS-u už obliehajú budovu i všetky krčmy naokolo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
