z návrhu novely zákona o horskej záchrannej službe, ktorú dnes schválila vláda. Takáto prax je bežná takmer vo všetkých alpských oblastiach.
Výrazne sa tým zlepší možnosť vymáhať náklady za záchranu a odstránia sa komplikácie pri dokazovaní porušenia zákona zachraňovanou osobou. Zároveň vznikne tlak na návštevníkov hôr, aby si uzatvárali úrazové poistenie. Novou úpravou možno očakávať nárast príjmov horskej záchrannej služby ročne v sume približne sedem miliónov korún. Tie sa použijú na doplnenie početného stavu osôb vykonávajúcich záchrannú činnosť.
Záchrannú činnosť budú môcť podľa novely vykonávať len osoby s odbornou a zdravotnou spôsobilosťou. Odbornú spôsobilosť záchranári získajú špecializovanou prípravou a úspešnou skúškou pred odbornou komisiou vymenovanou riaditeľom horskej služby. Úspešným absolventom vydá horská služba osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon záchranárskej činnosti. Záchranári budú povinní zúčastniť sa raz za dva roky školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie. V opačnom prípade stratia odbornú spôsobilosť.
Novela tiež utvára právny rámec na uznávanie odbornej spôsobilosti na záchrannú činnosť občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska. Horská služba s ohľadom na význam svojej činnosti sa podľa návrhu zaraďuje medzi základné zložky integrovaného záchranného systému.
Pôvodne navrhovalo ministerstvo vnútra tiež zavedenie vyrovnávacieho príspevku, keďže počas výkonu práce horského záchranára dochádza k nadmernému opotrebovaniu pohybového ústrojenstva a následnému trvalému poškodeniu jeho zdravia. Horskí záchranári často ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok nie sú objektívne schopní zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju prácu a musia z horskej služby odísť. Tento návrh však rezort vnútra pre nesúhlas ministerstva financií nakoniec vypustil. Podobne vypadol aj bod, podľa ktorého horská služba zabezpečuje svojim zamestnancom rekondičné pobyty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
