Aj hlúposť je dar boží, prečo sa na nej nezasmiať?
Humorom si človek korenil život od vekov. A ten náš, írečitý ľudový prechádzal stáročiami v ústnom podaní. Vďaka zberateľom sa dostal do rozprávok, kalendárov, Zábavníkov, Codexov, ako boli Levočský, Bratislavský, Štiavnický, Revúcky, do zborníka Štefana Kubínyiho Anecdota. Zajtra je 1. apríl, už tradične vyhradený pre žarty a smiech, preto vám ponúkame trošku humoru zozbieraného v 18. a 19. storočí.
KELKO JEST BOHÚ?
"Kelko jest bohú?" knez se Cigána zeptal.
Na to jen Cigán: "Jeden," odpoveď dal. Než v kelko osobách, neznal povedati, vždy jen dve povedal: "Otec a Duch svatý." Knez na to: "Ať si budeš mocť toto zachovati, že jsou tri osoby - Otec, Syn, Duch svatý. Keď druhýkrát prijdeš, dám ti kilu žita."
Cigán prijde a hneď kilu žita pýta, že už se naučil. Knez se ho opýtá: "No, kelko jest osob?" On zas jen dve čítá - Búh Otec a Duch svatý." A knez zase: "A kdeže ti je syn?" jeho opýtá se. "Tu, v pitvore," odpoví knezovi, "stojí s vrecom pro žito hotový."
(Zborník Anecdota - r. 1850)
SKUPÁŇ
Furman nemohol z blata vytiahnuť voz a prosil Pannu Máriu, aby mu pomohla, že jej oferuje takú sviecu, ako je najvyšší strom v jeho záhrade. Syn na to rečie: "Tatko, čo myslíte, nebude to naše gazdovstvo malé na takú sviecu?"
Čuš, nech len z tej preklatej bariny vyjdeme, aj grajciarové sviečky dosť budú."
(Lajster všelijakých kratochvíľnych histórií - z konca 18. stor.)
GEĽOVE KLAMSTVÁ
Keď už Geľo Sebechlebanov niekoľkokrát oklamal, znova k nim prišiel a vydával sa za kušniera (kožušníka - pozn. red.). Povedal, že zo starých kožuchov vie urobiť nové, a tak ženy poznášali svoje staré kožuchy. Potom im kázal, aby každá sladkého mlieka keľko len môže priniesla. Kožuchy naložili do kade, nalial na ne mlieko a poručil, aby dokiaľ sa nevráti, tie kožuchy tak nechali. A keď mu dali obed, napísal pod obrus ceduľu: Tu bol Geľo a pekne vás oklamal!
(Zo spomienky Jána Čaploviča z r. 1819)
O ŽENÁCH
Žena istého muža spadla do potoka a utopila sa. Keď mužovi ukázali miesto, kde žena spadla, išiel on hľadať telo hore potokom proti prúdu. Okolostojacim vysvetľoval: "Dokiaľ žila, vždy napritoveň robila. Som presvedčený, že aj po smrti proti prúdu plávala."
* * *
Istý muž, keď už ležal na smrteľnej posteli a vedel, že už musí zomrieť, hovoril svojej žene, ktorá nad ním veľmi plakala: "Neplač, moja milá žena, ale počúvaj, čo ti poviem: Keď zomriem, vydaj sa za toho nášho tovariša Jakuba, to je veľmi statočný chlap." S radosťou odpovedala: "Ja som si to už dávno myslela."
* * *
Čo je horšie od pekla? Mrcha žena, lebo peklo len zlých mužov mučí, ale mrcha žena aj dobrých.
Prečo je viac žien ako mužov na svete? Pretože horšie je vždy viac.
Kedy je manžel v dome pánom? Keď manželky doma nemá.
(Lajster všelijakých kratochvíľnych histórií - z konca 18. stor.)
MT: KUPECKÉ
Sedliak z Myslavy stál na košickom rínku pri koňoch. Zastal pri ňom mešťan a chcel ho nahnevať: "Čože máte také malé kone?" Myslavčan pohotovo odpovedal: "Nebojte sa vaša milosť, moje kone sú malé, ale utiahnu aj takých veľkých, ako sú oni!"
* * *
"Čo predávate, pane?" spýtal sa istý sedliak jedného kupca, ktorý sa na svoj kupecký stôl oprel. "Somárske hlavy," odpovedal namrzený kupec. "Íha, vám musí obchod veľmi dobre ísť, keď máte už len jednu," riekol sedliak.
* * *
Mäsiari v jednom šarišskom meste žalovali sa slávnemu magistrátu, že im polovica z mäsa vždy zostáva. I dal im magistrát túto rezolúciu: "Choďte len v pokoji a nabudúce len pol vola na jedenkrát zabíjajte!"
(Ostrovtipné nápady a veliké cigánstva a hádky - koniec 18. stor.)
MT: ZÁKAZ MALEJ POTREBY
Štiavnica mala voľakedy pivovar, kde každý utorok sa varilo pivo. Pivovar bol v meste, popri ktorom tiekol ešte otvorený štiavnický potôčik. Každý pondelok dala mestská rada vyhlásiť bubeníkom tento oznam: "Dáva sa na známosť, že v pondelok sa do potoka nesmie robiť ani malá, ani veľká potreba, lebo v utorok sa bude pánom variť pivo!"
(Štiavnický zábavník - okolo r. 1840)
MT: ZRNKÁ MÚDROSTI
- Čert neberie zlého, keď vie, že je jeho.
- Dve oči v hlave - muž a žena v dome.
- Sprostých celá kopa, figliar vždy len jeden!
- Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.
- S veľkými pány nie je dobré čerešne jesť; keď pojedia, kôstky v oči metajú.
(Koniec 18. stor.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
