C ako Cechy

Cechy boli spoločenstvá, či záujmové organizácie remeselníkov, ktorí sa začali združovať na Slovensku od 14. storočia na základe vykonávania rovnakej, prípadne príbuznej profesie. Najstarším písomným dokladom o existencii takýchto združení je štatút vydaný richtárom a prísažnými pre košický cech kožušníkov z roku 1307.

"Základom každého cechu boli štatúty schválené vrchnosťou. Upravovali práva a povinnosti. Každý cech sa snažil krátko po svojom vzniku získať štatút, pretože bez toho nebol považovaný za právoplatný a takíto živnostníci (tzv. fušeri) mali zakázané predávať tovar," vysvetľuje Mgr. Uršula Ambrušová z Východoslovenského múzea.

Štatúty mali tri hlavné funkcie - spoločenskú, ekonomickú a náboženskú. Spísomnené boli spočiatku na pergamenových listinách, neskôr sa vpisovali do kníh opatrených skvostnou väzbou alebo puzdrom.

"Štatúty predpisovali napr. podmienky, za ktorých prijímali učňov do cechov, dobu ich učenia, pracovný čas, či požiadvaky na majstrovho syna." Písomné predpisy obsahovali aj to, ako sa majú členovia cechu správať na schôdzkach, v kostole i medzi sebou v dielni. "Veľmi zaujímavé sú artikuly, ktoré obsahujú presne vymedzené chody majstrovských obedov alebo pohostení, ktoré sa konali pri povýšeniach tovarišov na majstrov."

Cechové organizácie boli u nás zrušené v roku 1872 zavedením živnostenského zákona, tzv. priemyselným zákonom, ktorý vypovedal slobodu živností. "Vďaka zachovaným štatútom, v ktorých sú podrobne načrtnuté práva a povinnosti členov cechu, máme možnosť nazrieť do radostného, ale aj ťažkého života ich členov. Umožňujú nám lepšie spoznať tento spoločenský stav," dodáva U. Ambrušová.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.