Prvý jarný deň je už za nami a každý správny záhradkár určite predpestováva priesady. Na to potrebuje hlavne kvalitné osivo, zdravotne neškodnú
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
zeminu a vhodné prostredie.
Semená vysievame najčastejšie do debničiek, parenísk alebo na výsevné záhony. Sejba priamo do črepníkov alebo do balíčkov spevnenej zeminy umožňuje dopestované rastliny vysádzať priamo na stanovište bez presádzania. Výhodami tohto spôsobu sú úspora osiva, určitý stupeň prirýchlenia, lepšie vyvinutý koreňový systém, a teda aj skrátenie obdobia predpestovania.
Ako vysievame do debničiek? Na dno debničky dáme hrubšiu zeminu a na ňu jemne preosiatu zeminu, ktorú urovnáme a utlačíme. Môžeme použiť kompostovú zeminu, mačinovku, listovku, alebo si zakúpime špeciálny substrát. Nesmieme zabudnúť na dezinfekciu parou alebo suchým vzduchom pri teplote 100 až 150 °C počas 30 až 40 minút. Potom zeminu necháme vychladnúť a doplníme vlahu. Pred sejbou má mať izbovú teplotu. Sejeme naširoko. Výsev polejeme odstátou vodou, naj- lepšie rosičom, zasypeme suchšou zeminou a utlačíme. Debničky uložíme do miestnosti s optimálnymi podmienkami na klíčenie.
V parenisku sjeme buď naširoko, alebo do riadkov na starostlivo upravený povrch, aby pri zálievke nestekala voda. Technika je rovnaká ako pri sejbe do debničiek.
Do črepníkov s priemerom 8 až 9 cm vysievame najčastejšie po dvoch semenách.
Výsevné záhony pred sejbou skypríme, pridáme vrstvu pareniskovej zeminy a povrch urovnáme ako v parenisku. Sejeme naširoko alebo do riadkov. Tento spôsob je vhodný na predpestovanie priesad, ktoré nie sú náročné na teplo.
Teplota vhodná na klíčenie je 20 25 °C. Dbáme na pravidelné vetranie a udržujeme vlhkosť pôdy. Po vyklíčení rastliny potrebujú intenzívne osvetlenie, preto debničky uložíme do blízkosti okien, prípadne použijeme iný zdroj osvetlenia.
Priesady môžeme predpestovať z riedkej sejby do pareniska, skleníka alebo na voľné záhony rozsádzaním, črepníkovaním a balíčkovaním.
Rastliny vo fáze vývinu klíčnych lístkov presadíme pikírujeme na väčšiu vzdialenosť, pričom im skrátime korienok, a tak ich donútime vytvoriť bohatší koreňový systém. Pikírujeme len silné a zdravé jedince na vzdialenosť 3 x 3 cm, 5 x 5 cm alebo až 10 x 10 cm, podľa druhu zeleniny. Tento spôsob je veľmi náročný na ručnú prácu.
Mladé rastliny vysádzame do črepníkov alebo do zakoreňovačov naplnených zeminou. Mô-žeme použiť aj voštinové zakoreňovače, čo sú vlastne špeciálne formy z plastu s tvarovacou čas-ťou a podložkou. Rastliny takto vytvoria dobrý koreňový bal, ktorý vydrží aj pri sadení. Z fyziologického hľadiska je to veľmi dobrý spôsob, ale je náročný na prácu a náklady. Najvhodnejšie sú rašelinové zakoreňovače. V nich rastliny dobre zakorenia a spolu sa vysádzajú na stanovište. Odpadá tak vyklápanie zo zakoreňovačov.
Do balíčkov spevnenej zeminy vysádzame rastliny vo fáze vývinu klíčnych lístkov a v nich sa pestujú až do vysádzania. Predpokladom je dobre pripravená zemina. Nevýhodou tohto spôsobu je veľká spotreba podložiek pod balíčky a náročnosť na ošetrovanie.
Musíme zosúladiť optimálne rastové podmienky: svetlo, teplotu, vlhkosť, živiny. Sadenice nesmieme nechať prerásť, aby boli silné a zdravé. Práve preto musíme dodržať niekoľko zásad.
Zatieňujeme pri pestovaní priesad zelenín, ktoré nie sú náročné na svetlo. Môžeme použiť latkové tieňovky, tieňovky z tŕstia alebo nátery zatieňujúcimi farbami. Optimálne podmienky zabezpečujeme rastlinám umiestnením v blízkosti okien. Sklá udržujeme čisté, aby prepúšťali čo najviac svetla.
Zabezpečíme rovnomernú teplotu a dbáme, aby sa zachovalo mierne kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou. Dôsledkom nachladnutia je predčasné vybiehanie do kvetu. Nízke teploty môžu sadenice úplne zničiť.
Pravidelné vetranie je potrebné, okrem iného zabraňuje aj šíreniu chorôb. Intenzitu vetrania volíme podľa druhu, veľkosti sadeníc a podľa počasia.
Zalievanie musí byť primerané, aby sme sadenice nepoškodili. Voda by mala mať teplotu ovzdušia. Polievame pravidelne v malých dávkach, aby sme mladé a krehké sadenice nepoškodili.
Ochrana rastlín by mala byť preventívna. Začína sa predovšetkým morením osiva, dezinfekciou náradia, eminy a priestorov na predpestovanie priesad. Veľmi dôsledne sledujeme výskyt chorôb a škodcov, proti ktorým efektívne zasahujeme chemicky alebo mechanicky.
Priesady zeleniny, ktoré sme predpestovali v umelom prostredí, napríklad v skleníku, parenisku či v byte, musíme začať otužovať asi dva týždne pred výsadbou uložením na voľnú hriadku, vetraním priestorov, odkladaním pareniskových okien alebo vynášaním debničiek von. Podmienkou však je priaznivé počasie.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.