využívania cestujúcimi. Sovietske železnice na nich zaraďovali rýchle motorové jednotky, napr. od dlhoročného a skúseného producenta motorových jednotiek, budapeštianskej továrne Ganz.
Keďže import nedokázal uspokojiť zvyšujúce sa potreby veľkorysého rozvoja železničnej dopravy, začali motorové jednotky navrhovať i vyrábať domáce podniky. Povesťou vydarených jednotiek sa opriadol rad DR-1-P s elektrickým prenosom výkonu. Súprava mala dva motorové vozne na obidvoch koncoch a medzi nimi päť nemotorových vozňov v dvoch úrovniach usporiadania: V jednej triede sa cestujúci museli uspokojiť s tvrdými sedadlami, v druhej triede už pohodlie poskytovali sedadlá mäkké. Pre prípadné občerstvenie cestujúcich slúžil bufet. Každý motorový vozeň s výkonom 600 k umožňoval celej súprave uháňať najvyššou cestovnou rýchlosťou 120 km/h.
V dobe keď boli jednotky DR-1-P produkované sa k nim pravidelne priraďovali slová, ako pohodlné, rýchle ba až nadštandardné. Dnes je zaujímavé pozorovať, aký rozdielny význam mali a majú tieto prívlastky v USA, štátoch Ázie, strednej Európy, či krajinách bývalého ZSSR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
