hladinu verejnej mienky. Podľa neho mu pri útoku pomáhali aj niektorí kňazi a kardináli priamo zo Svätej Stolice.
"Vatikán nesie zodpovednosť za útok na pápeža. Bez pomoci niektorých kňazov a kardinálov by som ho nikdy nemohol uskutočniť. Diabol sa nachádza aj za týmito múrmi," zdôraznil Agca v rozhovore pre včerajšie vydanie talianskeho denníka La Repubblica.
Mehmet Ali Agca, bývalý člen tureckej pravicovo-extrémistickej zakázanej organizácie Šedí vlci, si odpykáva trest vo väzenskom zariadení vo štvrti Kartal Maltepe v ázijskej časti Istanbulu. Momentálne sa venuje dokončovacím prácam na svojej knihe, ktorá by sa mala objaviť na pultoch kníhkupectiev v nasledujúcich mesiacoch. "Útok bol rozhodnutím Svätého Boha. Ján Pavol II. mi v rozhovore, ktorý som s ním mal v roku 1983 v rímskom väzení Rebibbia, povedal, že útok bol znamením Boha. Mám rád a rešpektujem poľského pápeža," zdôraznil atentátnik.
Obvinenia, ktoré proti nemu zaznievajú vo Vatikáne, sú podľa neho číre výmysly. "Nedávno ma kardinál Ersilio Tonini označil za prízrak. To je šialené. Ale stačilo, teraz všetko napíšem vo svojej knihe," podčiarkol Agca.
Turek ubezpečil, že útok z 13. mája 1981 bol jeho vlastnou iniciatívou. V ten deň nevedel nikto na svete o jeho plánoch. "Pamätám sa na poslednú minútu, vzdal som sa týchto plánov, chcel som ísť na rímsku železničnú stanicu Termini, aby som sa vlakom vrátil späť do Zürichu a žil v mieri. V tomto okamihu sa však stal zázrak. Náhle som sa otočil a vystrelil na pápeža," uviedol ďalej atentátnik.
Vo väzení žije Agca už 24 rokov. "Neviem, kedy ma prepustia. Moja situácia nie je veľmi jasná. Myslím si, že môj život a biologická smrť, moje väznenie a sloboda sú úplne v rukách Božích. Čakám," dodal Agca.
Pápež Ján Pavol II. vo svojej najnovšej knihe Spomienka a totožnosť pripomenul, že Agcu nepovažuje za jediného atentátnika. Podľa pápeža bol Agca profesionálny zabijak, ktorý nekonal z vlastnej iniciatívy, ale na objednávku niekoho tretieho. O tom, kto by mohol byť ten tajuplný tretí, však pápež stále mlčí.
Vďaka spisom tajnej služby bývalej Nemeckej demokratickej republiky Stasi sa medzitým potvrdilo podozrenie, že bývalá sovietska tajná služba KGB si objednala atentát na pápeža u bulharskej tajnej služby, napísal v stredajšom vydaní milánsky večerník Corriere della Sera. Zodpovednosť za hladký priebeh celej operácie i za odstránenie všetkých stôp niesla NDR. Spolkový kabinet v Berlíne odovzdal tieto dokumenty bulharskej vláde, ktorá uvedené informácie posunula ďalej Taliansku.
Spisy Stasi sa podľa milánskeho večerníka v súčasnosti nachádzajú v rukách bulharských úradov v Sofii. Ide prevažne o listy, v ktorých Stasi žiada svojich bulharských kolegov o pomoc pri odstraňovaní stôp.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
