dobre poznal. Pápež ho vysvätil v Sixtínskej kaplnke za biskupa. S kardinálom Jozefom Tomkom sme sa rozprávali o atmosfére Vatikánu posledných dní, osobnosti Karola Wojtylu, voľbe nového pápeža a komunizme.

Pápež Ján Pavol II. zmenil svet. V čom bola jeho výnimočnosť?

"V jeho silnej a živej viere. Osoba Ježiša Krista bola preňho živá nielen v minulosti, ale aj ako vzkriesený Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a už neumiera."

Oslovil aj laickú verejnosť.

"Veril v Krista, ktorý je Boh aj človek. Videl v ňom osloboditeľa ľudstva. Na prvý pohľad sa to zdá ako dva opačné póly, preňho to však bol vždy iba jeden. Ak nepochopíme jeho silnú vieru, nepochopíme ani jeho lásku k človeku."

Jána Pavla II. ste poznali, vysvätil vás za biskupa. Aký bol?

"Bol to mimoriadny človek. Nie každý poznal jeho obrovskú pamäť na ľudí. Stačilo mu jedno stretnutie a aj po rokoch vedel jeho meno a pamätal si aj okolnosti. Mnohí nepoznali ani jeho intelektuálne a pracovné vlastnosti. Buď sa modlil, alebo pracoval. Mal úctu pred každým človekom. Dnes mi volala jedna študentka s plačom, kedy nájdeme človeka, ktorý nás bude mať tak rád."

Videli ste ho ešte tesne pred smrťou?

"V piatok o pol ôsmej večer. Stalo sa to takmer náhodou. Nechcel som ho vyrušovať, ale niesol som urgentné posolstvo tajomníkovi a ten mi ponúkol, aby som ho išiel pozrieť, pretože práve spal. Takže som ho nevyrušoval, ale pre mňa osobne to bol veľký zážitok. Našiel som ho v jeho spálni, napoly sedel a napoly ležal s hlavou naklonenou. Mal skôr krátky dych, mne sa však zdal pravidelný ako aj vlny na monitore, ktorý bol pri ňom. Boli tam traja lekári. Za posteľami boli aj iné prístroje, tie som však nevidel."

Bol tam ešte niekto okrem lekárov?

"Okrem lekárov tam boli dvaja tajomníci. Jeho blízky priateľ, arcibiskup, a stará, staručká sestrička, ktorá je s ním ako ošetrovateľka dlhé roky. Potom tam boli ešte nejaké osoby viac-menej z domácnosti. Bola to úplne tichá atmosféra. Všetci sa modlili, aby ho neprebudili. Aj ja som sa pomodlil a tajomník ma vyzval, aby som mu dal požehnanie. Hovorím, že ja som od neho vždy dostával, ale ak spí, tak mu dám. Atmosféra nebola ani tragická, ani dramatická. Prirovnal by som to k tomu, ako keď umiera otec rodiny. A to si pápež asi sám prial, keďže nechcel odísť do nemocnice."

Ako ste vnímali atmosféru na námestí pod pápežovými oknami?

"Kto je citlivý na davy ľudí, mohol tú istú atmosféru dýchať aj tam. Boli tam najmä mladí ľudia a bola to skôr slávnostná nálada, ako národný smútok."

Napriek tomu sa hovorca Vatikánu takmer rozplakal.

"Je to veľké dojatie. Spôsob ako pápež trpel, s akou jasnou mysľou."

Môžete prezradiť s akým posolstvom ste išli za tajomníkom?

"Ja som bol iba posol, takže do obsahu som nevstupoval."

Videli ste ho aj po smrti, ako na vás pôsobil?

"Veľmi dôstojne, mal jasný spokojný výraz v tvári. Vyzeral veľmi uvoľnene."

Myslíte, že sa podarí kolégiu kardinálov nájsť niekoho, kto nezostane v tieni Jána Pavla II.?

"To uvidíme v budúcnosti. Cirkev, to nie sú len farári, je to hlavne spoločenstvo ľudí. Cirkev je aj čosi tajomné. Je vedená Duchom svätým, a to platí aj pri výbere pápeža. Je za tým čosi, na čo neveriaci človek hľadí s pochybnosťou."

Práve tajomnosť okolo voľby pápeža vyvoláva u ľudí mnoho špekulácií...

"Nechcem do nich vstupovať, pretože to je zbytočné. Žil som v Ríme za pápeža Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., aj za tohto. Pri každej voľbe bola veľká obava, či nájdeme takého človeka, ktorý narastie do takej veľkosti. Pamätám si na veľké diskusie po smrti Pia XII., to bola veľká obava."

Keď porovnáte pápežov, ktorých ste zažili, ako z toho vychádza Ján Pavol II.?

"Ako najvýraznejšia osobnosť. Okrem jeho veľkej osobnosti sa ňou stal aj pre dobu. Bol to človek, ktorý mal dopad na dianie na celom svete."

Najčastejšie sa o ňom hovorí ako o bojovníkovi proti komunizmu, ktorý prispel k pádu železnej opony.

"Bol veľmi skromný, nepripisoval si víťazstvo, netváril sa, akoby bol zbúral múr. Má na tom však veľkú zásluhu. Jeho prístup pritom nebol ani vojenský, ani politický. Pristupoval k tomu cez vieru. Vnímal komunizmus do hĺbky, aj s ideológiou a praxou, ktorú sme poznali v stredovýchodnej Európe a nielen tam. Koniec-koncov je to systém, ktorý sa obracia proti človeku."

Voľba Karola Wojtylu za pápeža bola prekvapením. Bol to zámer kardinálov, aby sa po takmer 500 rokoch stal pápežom niekto iný ako Talian a rovno zo strednej Európy a z totalitnej krajiny?

"Pri každej voľbe pápeža sa zohľadňujú všetky možné otázky. A cirkev v tom zmysle často prekvapuje. Ako som už zdôraznil, dnes je cirkev celosvetová. Na každom svetadieli sú menšie, či väčšie skupiny katolíkov. A pápeža volia kardináli, ktorí prichádzajú z tých krajín. Dnes je dôležité pri voľbe pápeža zohľadniť všetky tieto skúsenosti."

V Ríme ste už od roku 1945, keď vás košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá. Zmenil sa odvtedy Vatikán?

"Samozrejme. Už len keď sa pozrieme na personál. Je oveľa viac medzinárodný. Nielen to, že sa personál rozšíril o príslušníkov viacerých národov, životne dôležitý sa pre cirkev stal takzvaný tretí svet. Dnes sa ťažisko cirkvi presúva. Ak bolo predtým na severnej pologuli, dnes je to na južnej pologuli."

Na čo by sa mal sústrediť nový pápež?

"Sme pred globalizáciou, ktorá nemôže ostať len na poli ekonomickom, či politickom. To nás nezhromaždí. Svätý otec to povedal: globalizovať solidárnosť, ľudské spolucítenie, musíme sa nájsť ako ľudia. Budeme musieť pokračovať v mnohom, čo začal. Napríklad v dialógu medzi náboženstvami. Potrebujeme stavať mosty, nie hrádze a múry."

Podľa čoho sa rozhodujú kardináli? Poznajú sa navzájom?

"Samo o sebe nie je nutné, aby vybrali kardinála. Bolo by to nezvyčajné, ale môžu vybrať aj biskupa a teoreticky aj hocikoho. Stalo sa napríklad, že medzi seba zobrali pustovníka - Celestína V., ktorý potom sám dobrovoľne odstúpil. Medzi sebou sa dobre poznáme a vycítime aj schopnosti. Zvažuje sa, kto by sa najviac hodil pre túto situáciu vo svete a cirkvi. To nie je len voľba, ale aj úvahy a analýzy celej situácie."

Bol by katolícky svet pripravený na černošského pápeža?

"To už nie je problém."

Ako pomáhal Karol Wojtyla kňazom na Slovensku ešte predtým, ako sa stal pápežom?

"V období, keď bol arcibiskupom v Krakowe, bol najaktívnejší. Vtedy bolo veľmi komplikované stať sa kňazom na Slovensku. Komunisti zničili všetky semináre a nechali len jeden - v Bratislave. Určili tiež len určitý počet kňazov a rozhodovala o tom komisia, v ktorej sedeli aj členovia strany. Môžete si predstaviť, aká to bola voľba a kto tam mohol preniknúť. Iste, nepoužívali kňažské a katolícke kritéria. Aj tak z toho vychádzalo málo kňazov. Poznal som veľa mladých ľudí, ktorí sa chceli stať kňazom, a tak tajne študovali. Lenže nebolo biskupov, pretože vymreli a nedovolili menovať nových. Navyše, pre biskupa to bolo obrovské riziko niekoho vysvätiť. Keď mali v rukách svedecvo napríklad rehoľného, išli a hľadali si biskupa v cudzine, aby ich vysvätil. Karol Wojtyla tak vysvätil viacerých."

Pokračoval v aktívnej politike aj na Petrovom stolci?

"To nemohol, ale pokračovalo to na nižšej úrovni."

Dostali ste sa veľmi vysoko vo Vatikáne. Nepokúsila sa vás ŠTB kontaktovať?

"Tu nie. O mojom vstupe do Československa rozhodovali vždy priamo v Prahe a komplikovali mi to. Vieme, že ma špehovali a kontrolovali krok za krokom. O tom sme vedeli. Keď mi nechceli dať víza na svätenie biskupa Tondru, šiel som za nimi a spýtal sa prečo. Nakoniec som prišiel ako hosť vlády. Keď vtáčka chytajú, pekne mu spievajú. Chceli odo mnňa nejakú službu a ja som im mohol rovno povedať, akú škodu robia svojou vlastnou protináboženskou politikou pre celú republiku."

Po 15 rokoch sa na Slovensku otvorili archívy ŠTB. Aký máte k tomu postoj?

"To je nová kapitola. Na to máte vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, vyhlásenie kardinála Korca."

A vy osobne?

"Ja osobne o tom mlčím. Dúfam, že vy, aj ja, budeme žiť a bude príležitosti sa vyjadriť."

Autor: Mirek TÓDA, Vatikán

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.