úspešne. "Annuntio vobisgaudim magnum Papam Carolum Wojtyla, qui sibi nomen imposatum Ioannem Paulum II." Meno novej hlavy katolíckej cirkvi mnohých prekvapilo.

Prvýkrát v histórii sa stal pápežom niekto zo strednej Európy. Prekvapivý víťaz Karol Wojtyla, kardinál z komunistického Krakova sa v priebehu tretieho najdlhšieho pontifikátu v histórii katolíckej cirkvi zapísal ako jedna z najneprehliadnuteľnejších svetových osobností.

Len dvaja pápeži slúžili dlhšie ako on: svätý Peter a Pius IX. Dĺžka pontifikátu však v prípade Jána Pavla II. nie je tým najdôležitejším.

Ján Pavol II. sa stal jedným zo symbolov boja proti komunizmu. Dokázal zmeniť strnulé myslenie Vatikánu a prinútil ho k sebakritike za minulosť. Postavil mosty medzi kresťanmi, židmi aj moslimami a získal si srdcia miliónov kresťanov po celom svete.

Milovník športu, prezývaný aj "boží atlét", bol pravým opakom svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý zomrel len 33 dní po vymenovaní.

Pre mnohých však zároveň ostal jedným z najkonzervatívnejších predstaviteľov cirkvi, ktorý nedokázal zareagovať na výzvy moderného sveta.

Proti komunizmu

Jedna anekdota o Karolovi Wojtylovi hovorí, že keď bol malým chlapcom, v roku 1927, krátko potom ako ponad Atlantik preletel Charles Lindbergh, sa ho mama opýtala, čím by chcel byť. "Budem letcom, lebo Poliak môže byť druhým Lindberghom, ale nemôže sa stať pápežom," odpovedal jej malý Karol, ktorý vtedy nemohol tušiť, ako veľmi sa mýlil.

Tvrdohlavý Wojtyla sa napriek nebezpečenstvu dal počas druhej svetovej vojny na tajné štúdium teológie. Krátko po vojne ho vysvätili za kňaza. V roku 1964 sa stal krakovským arcibiskupom a onedlho nato aj kardinálom.

Za celý čas svojho pôsobenia získal doma, ale aj na Západe renomé bojovníka proti komunistickému režimu. Keď ho v roku 1978 zvolili za pápeža, Moskva zúrila a začala spriadať plány, ako sa vyrovnať s novým nepriateľom.

Mladý pápež (keď ho zvolili, mal 58 rokov, bol najmladším zvoleným pápežom v 20. storočí) na svojich Poliakov po odchode do Vatikánu nezabudol. Pomáhal nielen katolíckemu disentu, ale aj hnutiu Solidarita, ktoré urýchlilo pád železnej opony nielen v Poľsku, ale aj v iných krajinách, vrátane Československa. Jedna z jeho prvých ciest viedla práve do Poľska.

Atentát

Nedávne zverejnenie spisov Stasi ukázalo, že za atentátom na pápeža 13. mája 1981 stála KGB, ktorá prostredníctvom bulharských kolegov najala tureckého fanatika. Ten nakoniec pápeža postrelil do brucha a ramena.

Ján Pavol II. sa zo zranenia liečil prvýkrát v rímskej klinike Gemelli. V tej istej nemocnici a pápežskej izbe sa oňho starali aj posledné mesiace, keď dostal chrípku a podstúpil tracheotómiu.

Nespochybniteľný vplyv pápeža ocenil neskôr aj sovietsky reformný líder Michail Gorbačov. "Všetko, čo sa stalo v posledných rokoch vo východnej Európe, by nebolo možné bez pápeža a jeho nebývalej politickej roly na svetovej scéne," povedal o ňom v roku 1992. S Turkom Mehmetom Ali Agcom, ktorý sa ho pokúsil zabiť, sa pápež neskôr stretol vo väzení a odpustil mu. V súvislosti s atentátom sa viaže aj legenda o videní troch portugalských detí, ktoré atentát na pápeža predpovedali niekoľko desaťročí pred tým, ako sa stal. Išlo o takzvané tretie tajomstvo Fatimy, ktoré zverejnil Vatikán len pred piatimi rokmi.

Ján Pavol II. sa prejavil netradičným uctievaním kultu panny Márie. Modlieval sa k panne Márii celé hodiny a veril, že práve ona ho zachránila pred smrteľnými guľkami. Atentát sa stal počas výročia zjavenia Márie v portugalskej Fatime.

Od atentátu sa bezpečnosť pápeža radikálne zvýšila. Ján Pavol II. začal používať zvláštny dopravný prostriedok s nepriestrelnými sklami - papamobil.

Priateľ židov

Pravdepodobne už detstvo, keď ho volali Lolek, ovplyvnilo jeho vzťah k židom. Dom, v ktorom býval, vlastnili židia, ktorých považoval takmer za vlastnú rodinu. Lolekovi rodičia, striktní katolíci, na rozdiel od mnohých iných Poliakov neboli antisemitami.

"Ľudia vo Vatikáne nepoznajú Židov, a predchádzajúci pápeži nepoznali Židov. Tento je však ich priateľ, lebo ich pozná," povedal o ňom jeho bývalý židovský spolužiak Jerzy Kluger pre New York Times.

Kluger neskôr zohral významnú rolu, keď Vatikán na čele s pápežom uznal štát Izrael. Vôbec ako prvý pápež priznal nespravodlivú politiku katolíckej cirkvi voči židom, za čo sa ospravedlnil. Bariéry medzi dvomi monoteistickými svetmi sa prelomili.

V roku 1986 ako prvý pápež v modernej ére vstúpil do hlavnej rímskej synagógy, kde sa pomodlil spolu s rabínom. Na konci 20. storočia počas návštevy Svätej zeme vyjadril ľútosť nad holokaustom a antisemitizmom, ktorému sa nevyhli ani mnohí kresťania. Počas návštevy Jeruzalema vložil papierik s modlitbou do Múru nárekov. Navštívil koncentračný tábor Osvienčim.

Napriek tomu, že niektorí židovskí predstavitelia sa nedočkali kritiky pápeža Pia XII., ktorý počas vojnových rokov prešiel holokaust mlčaním, je dnes Ján Pavol II. považovaný za veľkého priateľa židov. On sám o nich hovoril ako o "našich starších bratoch".

Veľký cestovateľ

V roku 2001 v Sýrii, kde sa v niektorých miestach stále katolíci modlia v aramejčine, navštívil prvýkrát mešitu. Kým moslimovia a židia jeho rolu ocenili, pápežovi sa nepodarilo získať bližšiu cestu k ortodoxnej východnej kresťanskej cirkvi. Nepodarila sa mu ani vysnívaná cesta do Ruska.

Neúnavný Ján Pavol II. absolvoval vyše sto zahraničných ciest. Precestoval po svete toľko kilometrov, že ich súčet je trojnásobkom vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom.

"Dramaticky predefinoval rolu pápeža, s jeho neúnavnou evanjelizačnou energiou. Väčšina predchodcov Jána Pavla II. boli takmer väzňami Vatikánu, a len zriedkakedy opustili jeho brány," napísal americký týždenník Time v špeciálnom vydaní, v ktorom pápeža zaradil medzi najväčšie osobnosti 20. storočia.

Jeho cestovanie, možno ako nič iné, podľa Time, pomohlo udržať obrovský nárast veriacich od Latinskej Ameriky cez Afriku až po Áziu. Keď pápež pricestoval v roku 2002 do Mexika, aby kanonizoval Juana Diega z Guadalope, do ulíc ho vyšlo privítať až 12 miliónov ľudí.

Konzervatívec

Okrem miliónov nasledovníkov mal však pápež aj mnoho kritikov. Tí mu vyčítajú najmä jeho postoj k AIDS a odpor k eutanázii, antikoncepcii či homosexuálom. Pre niektorých sa pre striktný nesúhlas s používaním kondómov alebo s povoľovaním rozvodov stal synonymom vyhláseného križiaka proti liberálom a jedným z najprísnejších konzervatívnych cirkevných predstaviteľov.

Posledných 15 rokov, odkedy sa uňho začali prejavovať príznaky Parkinsonovej choroby, sa čoraz častejšie dostali do popredia mediálneho záujmu jeho zdravotné problémy. Pohľad na ťažko sa pohybujúceho a artikulujúceho pápeža vyvolával množstvo diskusií, či by nebolo pre pápeža najlepšie, aby odstúpil.

Ján Pavol II. sa však rozhodol bojovať do konca.

Autor: Mirek TÓDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.