lehota na podanie daňových priznaní, Deň učiteľov, resp. učiteliek a 64. narodeniny nášho starého uja Ivana, ktorému to pripomenula dychovka priamo v Prezidentskom paláci. Najväčšiu radosť však mali tento týždeň vole(b)ní zástupcovia nášho ľudu, lebo im opäť stúpli platy. Štatistický úrad totiž zverejnil priemernú mzdu za rok 2004, ktorá je takmer o desať percent vyššia ako tá predchádzajúca. Najpotešiteľnejšie z toho je, že naši ministri a poslanci dostanú už v tejto výplate doplatky už od januára, no ale voči tomu nemôže nikto namietať, lebo už staré včelie príslovie hovorí, že za poctivú prácu patrí každému poctivá odmena... Paradoxne, platy stúpli všetkým z nich, teda aj tým opozičníkom, ktorí nadávali na to, že počas tejto vlády klesá životná úroveň ich voličov. Ale na tieto slová našťastie zabudnú hneď potom, čo im už tento týždeň príde na účet "upravená" výplata aj s doplatkami od začiatku roka. Dôležité predsa je, že sa oni budú mať dobre, čo tam po nejakých voličoch, na tých si spomenú až po budúcoročných letných prázdninách...

Zrejme najbláznivejšie veci sa cez týždeň diali v Považskej Bystrici, čo je také mestečko na severozápade Slovenska, resp., aby sme to ešte lepšie vysvetlili, pôjdete z Vernára cez Hranovnicu na Poprad a odtiaľ je to už len necelých 250 kilometrov doľava. Keby ste tam boli, akože ste tam neboli, dozvedeli by ste sa neuveriteľné veci. V tomto mestečku vykradli kanceláriu strany Smer, pričom nejaký neznámy páchateľ si z "kancla" odniesol nielen videokameru, ale dokonca aj videokazety s nahrávkou okresného snemu Smeru! Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ten človek nemal všetkých pokope už asi ani v materskej škôlke, "fanúšik" Smeru sa nezastavil ani pred straníckymi financiami. Keďže v Považskej má Smer buď málo členov, alebo málo platia, odniesol si zlodej členské príspevky iba vo výške 1 710 korún. Okresný predseda Smeru však hneď nadobudol podozrenie, že nešlo o bežnú krádež, ale že mohla mať politické pozadie, lebo deň pred ňou sa zišiel okresný snem Smeru, ktorý mal veľmi búrlivú atmosféru... Polícia síce na mieste činu nasadila aj špeciálneho psa, ale nezachytil žiadnu stopu. Možno keby sa psíček volal čuvač Robo, hneď by sme sa dozvedeli, aká reakčná zložka buržoázie z najbližšej psychiatrickej liečebne mala záujem o videonahrávky zo snemu a "tučné" členské príspevky... Ináč v tej Považskej žijú už aj tak dosť čudní ľudia, minimálne dvaja z nich sa kedysi hrdili tým, že boli agentmi predchodcu SIS. A žijú si svorne vedľa seba, hoc sú z rôznych politických strán. Konkrétne ide o šéfa miestneho zväzu SDKÚ a predsedu mestskej organizácie HZDS. Agenti nula-nula už všetkým naokolo oznámili, že sa nevzdajú žiadnej zo svojich funkcií, lebo ich v nich podporila členská základňa. Tak toto je určite dobrá správa pre Slovensko, lebo ich počínanie dokazuje, že keď si tak v posledných týždňoch padli do oka najvyšší šéfovia týchto strán, tak aj ich členská základňa názorne dokumentuje, že slušnosť, čestnosť a morálka je to, na čo si členovia HZDS a SDKÚ zrejme najviac potrpia. A majú pravdu! Bolo by to predsa nanajvýš amorálne, keby dali na rady ideologických nepriateľov a svojich agentov by z politiky, hoci len miestnej, okamžite stiahli. Ale to by sme od týchto spriatelených strán asi veľa chceli, ich politici totiž dobre vedia, že v takom prípade by im veľa členov nezostalo. Teda lepšie povedané, ak by vyhodili všetkých, ktorí im robia hanbu, vstúpili k nim kvôli vidine nejakej funkcie alebo získania lukratívnej zákazky a našli by sme ich aj vo zväzkoch u Langoša, tak by v oboch týchto stranách zostalo len toľko ľudí, že nad výškou ich členských príspevkov by mával rukou aj ten zlodej, ktorého fascinujú videokazety zo snemu Smeru...

Darilo sa aj bratovi parlamentného poslanca J. Brocku, ktorému vlastná manželka vybavila prechodný pobyt v chládku. Privolala totiž Palkovu policajnú hliadku, aby sa kukli na jeho opilecké vyčíňanie trochu skombinované s vyhrážkami smrti a ďalších ustanovení Trestného zákona, ktoré už zopár mesiacov aktívne prevádzkuje doma. Už predtým občas nacvičoval na manželke cirkusové čísla známe ako ohadzovanie nožom a, bohužiaľ pre ňu, ju aj trafil. Škoda, že sa o tejto jeho záľube nevedelo aj pred dvoma mesiacmi, keby si trochu pohol, určite by stihol posledný konkurz do Mojsejovcov. Tam by takého exota privítali s otvorenou náručou, lebo by im určite zvýšil neustále klesajúcu sledovanosť. Navyše, namiesto cely predbežného zadržania by sa teraz vyvaľoval v Norinej haciende, čo by nielenže privítali naši daňoví poplatníci spolu s jeho manželkou, ale najmä intelektuálne zameraní sledovači tejto šou. Svoje cirkusové čísla by mohol každodenným tréningom doviesť až k absolútnej dokonalosti, a keby mu dobre išlo, mohol by zapichnúť aj celú túto zábavnú šou. Po dlhšom čase by konečne urobil aj niečo pozitívne...

P.S.: Pre tých z vás, ktorí radi chodia na trhy do Poľska a zároveň pre všetkých, ktorí sa minulý týždeň trápili s vypisovaním daňových priznaní, by sme radi dali do pozornosti jednu tragickú udalosť, ktorá sa u našich severných susedov udiala. Zrejme asi ani tamojšieho najznámejšieho detektíva Pána Tragáčika by nenapadlo, čoho sú jeho krajania schopní. Keby však prišiel na miesto činu, už by asi nemal čo riešiť... Nuž, je to neuveriteľné, ale poľský daňový poplatník Zbigniew Macewicz zomrel na infarkt po tom, ako mu DÚ (to je Daňový úrad a nie Demokratická únia, "vďaka" ktorej dlhu musel tajomný sponzor SDKÚ zacálovať 22 melónikov na drevo) omylom nariadil zaplatiť 80 000 zlotých, čo je okolo 730 000 Sk. Nešťastný pán Macewicz, ktorý sa živil ako zámočník, mal ozaj nádhernú smrť. Zomrel počas vypočutia na Daňovom úrade v centre Bydgoszczu, kde sa stal osudný omyl... Zástupca poľského ministra financií Stanislaw Stec, ktorého šéf vyslal vyšetriť túto povšimnutia hodnú udalosť, už len mohol skonštatovať svoju hlbokú ľútosť nad okolnosťami smrti tohto momentálne najznámejšieho poľského daňového poplatníka. A hoci do Poľska je z niektorých dedín na východe Slovenska čoby kameňom dohodil, myšlienkovo to až tak blízko ku "krowkárom" nemáme. Kým totiž u nich daňových poplatníkov doslova porazí, keď im dôjde šek, koľko musia zaplatiť DÚ, u nás ešte nikto kvôli výške daní nezomrel, ba práve naopak. Naším národným športom je skôr "odrbať" každého, neplatiť žiadne dane, a potom sa v drahých oblekoch tzv. podnikateľského baroka predvádzať v rôznych smotánkach a ďalších zábavných reláciách, či reality show v najsledovanejšej súkromnej telke.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.