Podpredseda ĽS
Kozlíkovým prípadom sa definitívne skončila jedna z najmedializovanejších káuz, ktorá sa týkala členov dvoch vlád Vladimíra Mečiara a jedného Dzurindovho kabinetu. Kauzu odštartoval dnes už neexistujúci Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v roku 2000 na základe zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara vtedy orgány činné v trestnom konaní stíhali pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Počas vyšetrovania ho za sprievodu médií predviedli z jeho vily Elektra na výsluch do Bratislavy. Trestného činu sa mal Mečiar podľa vyšetrovateľa dopustiť tým, že v rokoch 1993 až 1998 členom jeho vládnych kabinetov vyplatil bez zákonného podkladu odmeny v celkovej výške 13,7 milióna korún. Prokuratúra však po ukončení vyšetrovania trestné stíhanie Mečiara zastavila. V právoplatnom zdôvodnení okrem iného uviedla, že odmeny boli vyplácané v rozpore so zákonom a Úrad vlády SR si ich má od členov kabinetu vymáhať cez civilné žaloby.
Okresné súdy vydali v žalobách Úradu vlády SR voči vtedajším podpredsedom Mečiarovho kabinetu v rovnakých veciach úplne rozdielne rozhodnutie. Mečiar na súde uplatnil námietku premlčanosti, preto nemusí vrátiť 139 737 korún. V prípade Tóthovej i Kalmana súdy rozhodli úplne rozdielne. U Kalmana napríklad neuznali aktívnu legitimáciu navrhovateľa - Úradu vlády SR, s tým, že žalovať mala SR. Celý prípad preto zmietli zo stola a Kalman nič nemusí zaplatiť.
Najhoršie dopadla Katarína Tóthová, ktorá už zaplatila, napriek tomu, že je to podľa nej v rozpore s právnym stavom, približne 250-tisíc korún. Za pravdu jej dala aj generálna prokuratúra. Tóthová sa totiž v januári tohto roku obrátila na Generálnu prokuratúru SR s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Na základe preskúmania prípadu generálna prokuratúra dospela k záveru, že podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania boli splnené. Tóthová však premeškala ročnú zákonnú lehotu.
Podľa právneho zástupcu Úradu vlády SR Štefana Haulíka z posledného stanoviska GP SR vyplýva, že na vyplácanie odmien členom vlády úplne postačuje uznesenie vlády, hoci to príslušný zákon neumožňuje. "Dostávame sa do paradoxnej situácie, kedy po rozhodnutí prokuratúry existuje priestor pre členov kabinetu aj naďalej si vyplácať mimoriadne polročné odmeny bez zmeny príslušnej legislatívnej normy," spresnil Haulík. Posledné rozhodnutie prokuratúry v kauze vládnych odmien je podľa neho právne nezmyselné. Vzniká priestor pre úvahy o vrátení odmien aj tých členov vládneho kabinetu, ktorí ich dobrovoľne vrátili.
V súčasnosti by si mohli členovia vlády schvaľovať odmeny na základe uznesenia, hoci žiadny zákon to nepripúšťa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
