chlapca, ktorý jej pomohol zvládnuť dôležitú skúšku na strednej škole.
"Mali sme spoločne absolvovať záverečnú skúšku, ale ja som dostala strach a cúvla som. Stretla som Karola na ulici, keď tú skúšku urobil a povedala som mu: Lolek, pomôž mi. Zostal so mnou hore celú noc a pomáhal mi s učivom," zaspomínala si 84-ročná Kuklová.
Pápež si so svojimi spolužiakmi v rodných Wadowiciach dopisoval až do svojej smrti. Ich žiaľ nad jeho odchodom je zosilnený smútkom nad všeobecným rednutím ich radov - všetci už sú osemdesiatnici. Pápež bol dlhé roky ohniskom ich stretnutí. "Sú to najsmutnejšie dni môjho života," vyhlásila Kuklová.
"Je nás stále menej a menej," hovorí so slzami v očiach Eugeniusz Mroz, ktorý vie o šiestich žijúcich spolužiakoch z triedy vo Wadowiciach, pôvodne ich bolo štyridsať. Najprv si medzi nimi vybrala svoju daň druhá svetová vojna a teraz staroba. Mroz spomína na Wojtylu ako na dobrého študenta a vážneho chlapca, ktorý však na svojich menej disciplinovaných spolužiakov nedonášal. Spomína na prípad, keď sa chceli vyhnúť obzvlášť nudnej hodine starej gréčtiny tým, že jedného študenta zabalili do prikrývky a trvali na tom, že je potrebné odviesť ho k lekárovi. "Šiel do toho s nami," spomína Mroz, ktorý za vojny prežil nútené práce pre nemeckých okupantov.
Keď sa Wojtyla stal biskupom v blízkom Krakowe, schádzali sa tam raz ročne pred Vianocami na večeri. Spievali tiež piesne, pričom Lolek mal v obľube najmä koledy. Tešili sa i na stretnutie v decembri 1978, ale v októbri toho roku bol ich Lolek, vtedy už krakowský arcibiskup zvolený za pápeža. Potom si už hlavne dopisovali, naposledy sa zišli v roku 2002 pri poslednej pápežovej návšteve v Poľsku. Naposledy Mroz napísal Lolkovi v decembri blahoželanie k Vianociam a dostal odpoveď. Kuklovej napísal pápež hneď po Veľkej noci, v utorok 29. marca, štyri dni pred smrťou.
Osemdesiatdvaročná Danuta Michalowská čerpá útechu z dopisu, ktorý jej pápež poslal minulý týždeň. "Je to, ako by to napísal pred dvadsiatimi rokmi," povedala Michalovská, ktorá spolu s mladým Wojtylom pôsobila za nacistickej okupácie Poľska v ilegálnom krakowskom divadle.
Jerzy Kluger, Žid, ktorý mal päť rokov, keď sa prvýkrát stretol s vtedy šesťročným Wojtylom spomínal, aký bol jeho celoživotný priateľ vynikajúcim žiakom. "Vždy bol najlepším študentom v triede. Zakaždým, keď od nás odišiel, mi babička hovorievala: Jurek, prečo nemôžeš byť aspoň trochu ako on?"
"Aj keď bol mladý, vždy venoval veľkú pozornosť sociálnej rovnosti, zvlášť čo sa týka Židov. To bolo pre neho dôležité už od veľmi ranného veku," spomína Kluger, ktorý navštevoval Vatikán, takže sa mohol so svojím bývalým spolužiakom občas prejsť alebo s ním povečerať.
"Je ohromujúce, že potom, čo sa stal pápežom so všetkou zodpovednosťou a povinnosťami, ktoré mal na bedrách, jeho postoj k starým priateľom sa nikdy nezmenil. Pristupoval k nám rovnako, ako by sme zase sedeli v školských laviciach. Naše priateľstvo bolo pre neho vždy dôležité," spomína ďalší spolužiak Stanislaw Jura z Krakowa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
