Signoracciovci balzamujú pápežov a táto tradícia sa v rodine prenáša z pokolenia na pokolenie.
"Čakáme, že zavolajú. Boli by sme šťastní, keby to urobili, bola by škoda prerušiť tradíciu," uviedol Massimo Signoracci. Cieľom zabalzamovania je uchovať telesné pozostatky. Tieto praktiky sa datujú do čias starobylého Egypta, hoci techniky sa od tých čias zmenili.
Telo Jána Pavla II. vystavili v nedeľu v Klementínskej sále, kde mali k nemu prístup predstavitelia vatikánskej kúrie a členovia diplomatického zboru. Vatikán sa nevyjadril, či telo ošetrili balzamovaním, no podľa Signoracciho na to pravdepodobne nebolo dosť času. Ako uviedol, malo by sa tak urobiť predtým, ako ho včera večer previezli do Baziliky sv. Petra, kde mu môžu veriaci vzdať hold. Balzamovanie je podľa jeho slov nevyhnutné, pretože telo bude vystavené niekoľko dní v otvorenej rakve.
Proces balzamovania pritom pozostáva z podania intravenóznej injekcie obsahujúcej formaldehyd na dezinfekciu a následného odsatia krvi a ďalších telesných tekutín z tela. Signoracciovci už balzamovali telesné pozostatky pápeža Jána XXIII. v roku 1963, Pavla VI. v roku 1978 a Jána Pavla I. v tom istom roku. Telo Pavla VI. zabalzamovali len zľahka predtým, ako ho vystavili v bazilike. Po dvoch dňoch počas horúceho leta sa preto začalo rozkladať, pričom pokožka a nechty začali strácať farbu. Naopak telo Jána XXIII., ktoré exhumovali v roku 2001 kvôli premiestneniu do Baziliky sv. Petra, sa aj 38 rokov od jeho smrti uchovalo vo výbornom stave.
"Je to mimoriadne emotívne, môcť byť tak blízko a pracovať na niekom, kto bol taký slávny a taký milovaný. Pri niekom ako pápež sme pripravení urobiť maximum, tak ako to robili naši príbuzní v minulosti," uviedol netrpezlivý Signorraci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
