hviezdy môžu mať planetárnych spoločníkov. Skutočná honba za týmito planétami, ktoré sa nazývajú extrasolárne (pretože sa nachádzajú mimo našej solárnej, čiže Slnečnej sústavy), začala pred približne jedným desaťročím. Odvtedy sa podarilo objaviť už veľa extrasolárnych planét. Všetky z nich však boli objavená nepriamou metódou, teda bez toho, aby bolo priamo pozorované nimi vyžarované svetlo (ide vlastne o svetlo, planétami odrazené jeho zdrojom je vždy materská hviezda planéty). O aké nepriame metódy ide? Prvou z nich je metóda "kolísania". Tá je založená na vzájomnom gravitačnom pôsobení planéty a jej materskej hviezdy. Gravitačná príťažlivosť materskej hviezdy udržuje planétu na jej obežnej dráhe, pričom gravitačné pôsobenie planéty spôsobuje malé "kolísanie" či kmitanie hviezdy. Tento kolísavý pohyb hviezdy, pozorovaný ďalekohľadmi, je teda nepriamym dôkazom existencie planéty, obiehajúcej okolo hviezdy. Druhá nepriama metóda sa nazýva tranzitívna a spočíva v tom, že pri prechode (tranzite) planéty popred hviezdu dôjde k nepatrnému poklesu jasu hviezdy. Pri obidvoch metódach sa používajú teleskopy, pracujúce vo viditeľnom svetle. Obe nepriame metódy umožňujú určiť aj hmotnosť a veľkosť planéty.
Nedávno sa však začala nová éra výskumu extrasolárnych planét, pretože Spitzerov vesmírny ďalekohľad po prvý raz priamo zachytil svetlo, emitované dvomi planétami, objavenými nepriamymi metódami. Ide o horúce planéty Jupiterovho typu, označené HD 209458b a TrES-1. Obdive tieto planéty žiara v infračervenom svetle, ktoré priamo zachytil Spitzerov teleskop. Na odlíšenie slabučkého infračerveného žiarenia planét od intenzívneho žiarenia materskej hviezdy použili vedci jednoduchú "fintu". Spitzerov teleskop najprv zmeral celkové množstvo infračerveného žiarenia, pochádzajúceho od hviezdy i jej planéty, a potom, keď sa planéta pri svojom obehu "schovala" za hviezdu, odmeral teleskop len žiarenie hviezdy. Z rozdielu oboch meraní sa stanovilo množstvo svetla, pochádzajúce len z planéty. Údaje, ktoré Spitzerov teleskop poskytol astronómom, naznačujú, že obe spomenuté planéty majú teplotu minimálne 1 000 kelvinov (727o C). Ďalšie merania, ktoré Spitzerov teleskop vykoná v najbližšej budúcnosti, by mali poskytnúť viac informácií o vetroch, vanúcich v atmosfére oboch planét i o zložení ich atmosféry. Pozorovania, ktoré Spitzerov teleskop vykonal, viedli aj ku konečnému objasneniu jednej zo záhad, týkajúcich sa planéty HD 20945b. Táto planéta je totiž vzhľadom k svojej hmotnosti príliš veľká (akoby nafúknutá). Niektorí vedci sa domnievali, že príčinou toho je gravitačné pôsobenie nejakej ďalšej, neviditeľnej planéty. Keby to tak však bolo, musela by sa planéta HD 209458b pohybovať po nekruhovej dráhe. Spitzerov teleskop však zistil, že spomenutá planéta sa pohybuje po perfektnej kružnici.
Spitzerov vesmírny teleskop je ideálnym nástrojom na štúdium tranzitívnych extrasolárnych planét, ktoré prechádzajú popred hviezdy, ktorých veľkosť je podobná veľkosti nášho Slnka a ktorých vzdialenosť od nás neprevyšuje 500 svetelných rokov. Zo siedmich planét, objavených tranzitívnou metódou, spomenutým kritériám vyhovujú práve len dve spomínané planéty. Možno spomenúť, že planéta HD 209458b, bola prvou extrasolárnou planétou, objavenou tranzitívnou metódou (v roku 1999). Planéta TrES-1 bola objavená v roku 2004. Priame snímky malých extrasolárnych planét, ktorých veľkosť by bola porovnateľná s veľkosťou našej Zeme, by mala získať vesmírna sonda Terrestrial Planet Finder (čosi ako objaviteľ planét pozemského typu), ktorú americká kozmická agentúra NASA plánuje vypustiť v roku 2016. Pokiaľ máte prístup na internet, môžete sa veľa zaujímavého o Spitzerovom vesmírnom teleskope dozvedieť na stránke www.spitzer.caltech.edu.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
