najlacnejší na celom Slovensku" (Zachariáš, SMK, starosta Moldavy). S potešením a slávnostne im môžeme oznámiť, že 10-tisíc, čo v KSK berú, je bagateľ. Už opäť majú koho doháňať; kolegovia z BBSK si odhlasovali famóznych 15-tisíc na hlavu a mesiac. (Toľko dostanú "radoví", predsedovia komisií nadto ešte prémiu 3500 - čiže 18 500...) Po tomto bystrickom výkone môžeme jednomyseľne a bez rizika omylu konštatovať, že všetky štatistiky, ktoré hovoria, že najrýchlejšie rastú nominálne (reálne) mzdy v telekomunikáciách a peňažníctve, sú nepriateľská propaganda a sáčková polievka. Absolútne a bezkonkurenčne je na prvom mieste - regionálna samospráva.

Aby bolo jasné, o akom "zamestnaní" hovoríme; krajskí poslanci chodia do roboty raz za dva mesiace. Častejšie by nestihli, lebo majú, samozrejme, aj svoje občianske povolania. Ak vezmeme do úvahy, že priemerné zasadanie zastupiteľstva trvá 6-8 hodín, je to jeden z najlukratívnejších džobov v slovenskom kapitalizme - hodinová mzda cca 5000 Sk. Lepšie ako zelená karta do Nemecka... Keď sa k poslednému zvyšovaniu v KSK vyjadroval Rudolf Bauer, tak prezradil interesantnú vec: "Niektorí pracujú mesačne aj niekoľko desiatok hodín". Rozumiete - je aj zopár usilovných, čo vyvíjajú činnosť aj mimo rokovacích dní.

Nedá sa svietiť: Kto ešte nevstúpil do strany, má najvyšší čas. Voľby sú v decembri a za chvíľu sa už píšu kandidátky. Kto nekandiduje, okráda svoju rodinu. To je nesporné; v prepočte na hodinu sú popri týchto napr. poslanci NR SR úplní neboráci. Mesačne odsedia na pléne niekedy aj päť (8?) pracovných dní za cca 45-tisíc hrubého. Plus diéty, náhrady a cestovné (dokopy asi 70-tisíc). Ministri? Tí sa môžu ísť od zúfalstva rovno obesiť. Za cca stotisíc aj s príplatkami robia aj 250-300 hodín mesačne. Nechytajú sa ani europoslanci s diétami 210 eur na kopoňu.

Regionálny parlament, to je zlatá baňa demokracie. Majú totiž okrem finančných ešte aj naturálne požitky - napr. v Nitre si v januári odhlasovali notebooky dohromady za 7 miliónov. Neskôr prišli na to, že pre účel, ktorý si napísali do zdôvodnenia, sú nepoužiteľné - so zamestnancami na úrade kraja totiž nemôžu komunikovať, lebo títo nie sú elektronizovaní!! V Trenčíne si schválili služobné mobilné telefóny. A to sú iba novinky posledných mesiacov. (V KSK, pokiaľ pamäť neklame, tiež bol návrh na notebooky, ale akýmsi zázrakom neprešiel.)

Banská Bystrica, kde takto pekne zabodovali, je vzorový kraj, žiarivý príklad fungujúcej verejnoprospešnej samosprávy. Keď vidíte v médiách značku BBSK, tak existujú dve tematické možnosti - buď korupcia, alebo verejné súťaže. Tie sa delia tiež na dve kategórie - buď sú podozrivé, alebo už zrušené. Okrem kauzy Karlin-Mráz sa BBSK preslávila najmä kúpou budovy pre seba za - 250 miliónov. Veľký bol cirkus, o korupcii hovoril každý, nič sa nezistilo. Zistilo sa iba neskôr čosi iného - kapacita štvrťmiliardovej budovy kapacitne nestačí! Takže bude treba ďalšiu - už ju hľadajú. To nie je sranda, to je BBSK. V decembri pre zmenu Aliancia fair play odhalila, že minimálne v dvoch firmách, ktoré dostali zákazku od BBSK bez výberového konania, majú majetkovú účasť - poslanci BBSK. Mimochodom, v Bystrici vládne jediná koalícia, ku ktorej sa Mečiar a Bugár verejne nehlásia: SMK-HZDS. Hanba, ktorú pociťujú, je plne opodstatnená. Zatiaľčo u Mečiara prekvapiť nič nemôže, Bugárove regionálno-komunálne glosy typu "uznávam, že aj naši robia chyby" pôsobia až morbídne. Pätnásťtisícová odmena nie je chyba, ale rozkrádanie za bieleho dňa.

Kto si myslí, že v KSK - a kdekoľvek - idú veci výrazne lepšie, zaslúži čestnú plaketu ZMOS-u. Ale dobre - što delať? Evidentne bude nutné novelizovať príslušné zákony, lebo už nielen teória, ale prax ukazuje, že pri súčasnej absencii verejnej kontroly si môžu dvíhať honoráre až do neba. Rozumné by bolo znížiť počet poslancov aspoň na polovicu. Novelizovať treba obratom aj zákon o verejnom obstarávaní; to je vôbec najväčšia diera, ktorou neodtekajú milióny (ako cez odmeny), ale miliardy, pričom proces je menej viditeľný. A samozrejme, prijať ústavný zákon o pôsobnosti NKÚ nad celými financiami samospráv. To je minimum, ktoré ešte zdaleka nezaručuje, že úžitok zo založenia vyšších územných celkov bude niekedy vyšší ako straty a škody. Ekonomické i morálne, ktoré zatiaľ jednoznačne prevažujú.