Testament pápeža Jána Pavla II. zverejní Vatikán dnes. Uviedol to včera vatikánsky hovorca Joaquín Navarro
Kardináli si podľa neho prečítali taliansky preklad 15-stránkového testamentu napísaného po poľsky vo viacerých obdobiach pontifikátu Jána Pavla II. Prvú časť napísal v roku 1979 ihneď po zvolení.
Testament neobsahuje meno kardinála, ktorého pápež vymenoval v roku 2003 in pectore (teda jeho meno z nejakého dôvodu podržal v tajnosti), čím sa podľa hovorcu ukončili dohady o tom, že by sa tento kardinál mohol pripojiť ku konkláve.
To sa na základe včerajšej dohody kardinálov začne v pondelok 18. apríla. Kardináli sa najprv zúčastnia na rannej omši a potom sa odoberú do Sixtínskej kaplnky, kde sa konkláve bude konať.
Podľa vatikánskeho protokolu sa v prvý deň uskutoční len jedno kolo hlasovania. Konkláve sa bude konať dovtedy, kým sa kardináli dvoma tretinami hlasov plus jeden nedohodnú na novej hlave katolíckej cirkvi. Nové pravidlá však pripúšťajú aj jednoduchú väčšinu v prípade, že by sa im po dvoch týždňoch stále nepodarilo zvoliť pápeža.
Navarro-Valls potvrdil, že Jána Pavla II. ihneď po pohrebnom obrade na Námestí sv. Petra pochovajú do krypty v Bazilike sv. Petra. Vylúčil tým možnosť, že by telesné pozostatky pápeža pred pochovaním niesli v procesii po Ríme do Lateránskej baziliky, tak ako sa stalo počas pohrebu pápeža Pia XII. v roku 1958. Podľa hovorcu to vzhľadom na obrovské množstvo pútnikov v Ríme nie je možné.
Podľa vatikanistu Luigiho Accattolliho sa pápež v testamente venoval úvahám o smrti a živote, viere a ľudskosti, aktuálnosti učenia evanjelia na prelome tisícročí. "Vieme s určitosťou, že v pápežovom testamente niet zmienky o kardinálovi in pectore, takže sa môže sťať, že nominácia nebude uznaná, a kým sa neotvoria archívy posledného pontifika, jeho meno sa nedozvieme," upozornil Accattolli.
Neznáma je zatiaľ aj pápežom nedokončená encyklika, ktorá sa nachádza v zapečatenom apartmáne, kam kardinál-kamerlengo vstúpi začiatkom budúceho týždňa. Doterajší pápeži svoje hmotné statky odkázali cirkvi alebo chudobným a až na výnimky v testamente neprejavili želanie byť pochovaní inde ako v krypte Baziliky sv. Petra.
Podľa Urbana zosnulý Ján Pavol II. v testamente nevyslovil želanie ohľadom svojho pochovania a podriadil sa zaužívanej tradícii pochovávať pápežov v krypte pod Svätopeterským chrámom. Za ostatných 200 rokov sa tam nedali pochovať len dvaja pápeži: Pius IX (1846-78) si želal ako miesto posledného odpočinku Baziliku San Lorenzo na rímskom cintoríne Campi Verano. Jeho vôľa síce bola splnená, ale tri roky po pohrebe jeho telesné pozostatky preniesli do Vatikánu. Druhou výnimkou je pápež Pius VI. (1775-1799), ktorého Napoleon vyhnal z Vatikánu a ktorý zomrel vo Valencii, kde mal pohreb. Do Vatikánu jeho telo previezli po dvoch rokoch, ale srdce zostalo vo Valencii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
