Témou mediálnej a medzistraníckej rozpravy sú opäť nesmierne aktuálne agendy: Košický vládny program (KVP) a Benešove dekréty.
Najväčšia sranda je, že keby o papieri, ktorý v Komárne podpísal Béla Bugár, nevyšiel minulý týždeň v tlači jeden komentár, je tu "ticho po pěšině". Politické strany (a tvorcovia mienky) naháňajú témy v režime situačnej improvizácie. Niet koncepčnej politiky, sú iba podenkové impulzy... Keďže sa predseda SMK v utorok potreboval predviesť ako dobrý Maďar, v nedeľu a pondelok sa už naparoval každý, kto potrebuje pre zmenu ukázať, že je dobrý Slovák. Napríklad Robert Fico; zistil, že Bugár sa "svojimi vyjadreniami dostal do rozporu s oficiálnou líniou slovenskej zahraničnej politiky". Veľmi správne. Nemal by to robiť - a čo má byť?
Stalo sa toľko, že politickí a kultúrni dejatelia maďarskej menšiny sa pri príležitosti 60. výročia KVP zhromaždili, aby si pripomenuli krivdy, ktoré vládny program z Košíc Maďarom nesporne spôsobil. A spísali vyhlásenie, ktoré sa pri najlepšej vôli nedá označiť za priateľské a konštruktívne; žiadajú morálne ospravedlnenie a "jednorázové" materiálne odškodnenie. To všetko by aj mohli byť námety do diskusie. Neprijateľný však je duch a akýsi až bojový tón vyhlásenia (Új szó, 6. 4.). Prišelec z Marsu, nevedomý historických kontextov, by z textu nadobudol dojem, že jediní spravodliví a dobrí v Európe v roku 1945 boli Maďari a z "vďaky" im bolo nesmierne ublížené. "Vinníci trestali nevinných" - aj taká je jedna z viet dokumentu, ktorý naozaj podpísal aj Bugár. Netreba sa volať ani Ján Slota či Dušan Čaplovič, aby Slovákovi zdvihlo mandle. Je zrejmé, že na príjme budú ozveny len nevrlé a útočné.
Takto sa neliečia historické rany. Debata o minulosti, vrátane KVP a Beneša, je legitímna a v jadre princípu, že krivda si pýta satisfakciu, majú Maďari aj pravdu. Vytrhnúť kauzu z multivrstevného historického obalu, ktorým je omotaná, je však neseriózne a - zákerné. Nástojčivá požadovačnosť, bez reflexie vín a činov vlastného kmeňa, je presne tá cesta, čo nevedie k zmieru, ale novým konfrontáciám. A to Bugár v nedeľu ešte vypúšťal dym, keď ťažisko televíznej debaty previedol do "nekrvavej" varianty akéhosi dvojstranného vyhlásenia slovenského i maďarského parlamentu. (To navrhoval už Hrušovský v novoročnom príhovore 2003). A ešte vyzýval, že treba čítať vyhlásenie - no, práveže treba. (Kým si slovenské strany zoženú prekladateľov, to je týždeň.)
Z Komárna sa nevyzývalo k žiadnym rokovaniam ani dvojstranným komisiám historikov, ale k jednostrannému odškodneniu za odsuny a vyvlastnenie majetkov. Reálny politický problém tu ale neexistuje. KVP a dekréty boli svinstvo, ale produkt doby, ktorá bola krutá a plná svinstiev ešte väčších, na ktorých sa zúčastnili - veru - aj Maďari. Čo hovorí Bugárovi napríklad meno Szállasy? Kým existuje - a ešte dlho bude - rôzny výklad histórie (teda nielen 1945 - 48) na slovenskej a maďarskej strane, najrozumnejšie je sporné kauzy neotvárať, lebo len bičujú vášne. Ešte aj vtedy, ak je morálny nárok na "prepáčte" tých, ktorí v tom období prišli o domov, pôdu či majetky, nespochybniteľný. KVP i Beneš vzišli z hrôz 2.svetovej vojny, v ktorej milióny ľudí stratili individuálne viac, ako všetci postihnutí KVP a dekrétmi dohromady - vlastné životy. Bolo by určite skvelé, keby sa Slovensko a Maďarsko dohodli na spoločnom a symbolickom uzavretí minulosti. Ale dnes to akosi nevychádza - povedal sám Bugár. Tak potom načo plašiť duchov z dier, v ktorých sú zahrabaní?
Ešte pochybnejšie sú nároky materiálne. Princíp, že čo bolo ukradnuté, má byť vrátené, je najvyšší. Ale - je to realizovateľné, ešte aj keby bola obojstranná vôľa? Nie. Adresná satisfakcia znamená poznať živého adresáta. Ak ho niet, a veru ich už niet, spravodlivosti sa zadosť neučiní. Jednorazové odškodnenie, ktoré by nedostali jednotlivci, ale "maďarská komunita, ktorá by balík peňazí mohla použiť na kultúru, školstvo, a pod.", až príliš pripomína envirofond, poľnohospodárske dotácie a iné priority SMK... Ak platí, že odmietame kolektívnu vinu a kolektívne trestanie, čo má znamenať kolektívne odškodnenie?
Väčšmi ako otváranie a sceľovanie dávnych rán potrebujú Slováci i Maďari politikov, ktorí pochopia, že toto už nie je agenda. Minulosť, bôle, krivdy a hriechy si treba pamätať, aby sa neopakovali, ale nevynucovať ich uznanie násilím na iných, ak evidentne chýba v celej karpatskej kotline základná reflexia. Je zločinom proti budúcnosti stavať na minulosti politické programy. Kto toto pochopí, je politikom 21.storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
