spoluprácu pri projekte, ktorý pomáha okrem materiálnej pomoci aj šíriť osvetu ohľadne tejto zákernej choroby medzi ľuďmi. My sme sa porozprávali s niekoľkými dobrovoľníkmi z košických ulíc a ich zážitkoch z tohto zaujímavého dňa. "My sme skupinka skautov a na Slovensku zarobia na Dni narcisov skauti vždy najviac," pochválil sa nám mladý skaut Richard Turcsányi. "Tejto aktivity sa zúčastňujú skoro všetci skauti na Slovensku. Vo skautskej filozofii je zakotvené, že majú pomáhať ľuďom a robiť dobré skutky a toto je tiež istý druh pomoci."

Reakcie ľudí bývajú rôzne, niektorí dobrovoľníkov priam vyhľadávajú, iní sa tvária, že ich nevidia. "Väčšinou sme stretávali pozitívne naladených ľudí, málo ľudí nás ignorovalo. Myslím, že to bude tým, že o tejto akcii už vie mnoho ľudí. Vyzbierali sme dosť veľa peňazí, väčšina ľudí dáva okolo 50 -100 Sk," pokračuje Richard. Skupinky dobrovoľníkov medzi sebou už tradične súťažia, každá z nich sa totiž snaží vyzbierať čo najviac. Najlepším úlovkom tohto roka bol pre nich zahraničný Slovák. "Jeden pán sa pri nás pristavil, pýtal sa nás z akej sme školy a či sa učíme angličtinu a porozprával nám svoj príbeh, ako išiel v devätnástich do Ameriky a teraz zarába pekné peniaze... Potom nám dal do urny 1000 Sk a odišiel."

Myšlienka spolupatričnosti hreje viac ako zubaté aprílové slnko, všetci dobrovoľníci sa svorne zhodujú, že sa zapojili práve preto, aby pomohli. Napriek tomu existujú aj skeptici, ktorí sa iniciatívy Ligy proti rakovine snažia zignorovať. "Reakcie sú rôzne, aj pozitívne aj negatívne, ale myslím, že väčšinou sú ľudia veľmi milí a chcú nám nejakým spôsobom pomôcť. Niektorí dokonca odmietli darček, len chceli prispieť, lebo sa niečo deje a oni chcú pomôcť," hovorí členka ďalšej dobrovoľníckej skupiny, Dominika. "Na druhej strane existuje taktiež početná skupinka ľudí, ktorí prispejú len preto, aby v tento deň nevyčnievali z radu. Jedna reakcia, ktorá sa mi absolútne nepáčila, bola jedna pani, ktorá prišla za nami s tým, že chce živé narcisy, šesť kusov a začala zjednávať cenu."

Aj 'ženský tím' sa stretol s podozrievavými pohľadmi niektorých ľudí tak, ako sa nevyhol ani ignorácii. Dominika pripustila, že by to mohlo byť spôsobené tým, že niektorí ľudia podobným charitatívnym akciám nedôverujú. "Je fakt, že veľa ľudí malo pochybnosti, či sa tie prostriedky naozaj dostanú k tým ľuďom a ja to neviem vôbec zaručiť, lebo od nás tie peniaze ani neviem kam postupujú. Takže dúfam, že sa nezneužívajú a neviem, či by sa to dalo nejako ošetriť. Ale podľa zabezpečenia tých urien a celkovo organizácie, dúfam, že bude využité správne." Niektorí obyvatelia však nedôverujú ani samotným vyberačom. Pri obrovskom obnose prostriedkov, ktoré sa v tento deň vyzbierajú sa predsa nejaká čiastka zapotrošiť môže. Zvlášť, keď si ju nenápadne vyberú samotní dobrovoľníci. Ako nám povedala Dominika: "Ja dúfam, že nie, že to naozaj robia len tí ľudia, ktorí to chcú robiť a vedia, prečo to robia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.