mnohých živočíšnych druhov, ktoré vtedy v hojnom počte žili na našej Zemi. Tím vedcov z americkej vesmírnej agentúry NASA a Univerzity štátu Kansas prišiel nedávno s novou hypotézou o príčine tohto masového vyhynutia. Tou príčinou by mohol byť náhly výbuch hviezdy, spojený s generovaním mimoriadne intenzívneho impulzu žiarenia gama (to je elektromagnetické žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou). V anglickej odbornej literatúre sa takéto intenzívne impulzy nazývajú gamma-ray bursts, čiže doslova explózie žiarenia gama. Vedci ale zatiaľ nemajú priamy dôkaz o tom, že takýto výbuch žiarenia gama mohol skutočne viesť k zániku mnohých živočíchov, žijúcich na súši a v povrchových vrstvách morí. Hypotéza vedcov je založená len na počítačovom modelovaní dejov v našej atmosfére. Vedci vypočítali, že výbuchom neďalekej hviezdy vyvolaný intenzívny impulz žiarenia gama, ktorý by len na desať sekúnd zasiahol našu planétu, by mohol zničiť až polovicu ochrannej ozónovej vrstvy našej atmosféry. Úplne obnovenie tejto vrstvy by mohlo trvať až päť rokov. Zoslabená ozónová vrstva by prepúšťala oveľa viac ultrafialového žiarenia, prichádzajúceho k nám zo Slnka, a toto intenzívnejšie žiarenie by mohlo "zabiť" väčšinu živočíchov na súši a tesne pod hladinou oceánov a jazier. Výbuchy žiarenia gama v našej galaxii (známej ako Mliečna dráha) sú síce veľmi zriedkavé, ale vedci odhadujú, že prinajmenšom jeden takýto výbuch zasiahol naši Zem v priebehu ostatnej miliardy rokov. Primitívne formy života na našej zemi sa pritom objavili, aspoň podľa dnešných znalostí, pred aspoň 3,5 miliardy rokov. "Explozívne uvoľnenie žiarenia gama, ku ktorému by došlo vo vzdialenosti do 6 000 svetelných rokov od Zeme by malo devastujúci účinok na život," povedal Dr. Adrian Melott z Katedry fyziky a astronómie kansaskej univerzity. "Nevieme kedy presne došlo k takejto explózii, ale sme si temer istí, že k nej došlo a zanechala za sebou stopy. Najprekvapujúcejšie ale je, že už desaťsekundová explózia môže poškodiť ozónovú vrstvu na mnoho rokov," dodal Melott.
Explózie žiarenia gama sú najsilnejšími explóziami aké poznáme. Väčšina z nich vzniká vo vzdialených galaxiách a zdrojom nohých z nich sú výbuchy hviezd, ktorých hmotnosť prevyšuje hmotnosť nášho Slnka aspoň 15 ráz. Výbuch vytvorí dva v opačnom smere orientované zväzky žiarenia gama, ktoré sa rýchlosťou svetla šíria do okolitého vesmíru. Podľa Briana Thomasa, ktorý je postgraduálnym študentom na kansaskej univerzite, explózia gama žiarenia mohla spôsobiť vyhynutie mnohých druhov v období ordoviku, približne pred 450 miliónmi rokov. Vtedy zaniklo okolo 60 % všetkých bezstavovcov, žijúcich v mori. Dr. Charles Jackman z Goddardovho vesmírneho centra NASA v Greenbelte vypočítal vplyv blízkej explózie žiarenia gama na zemskú atmosféru. Pôsobením žiarenia gama sa molekula dusíka rozštiepi na atómy dusíka, ktoré zreagujú s molekulárnym kyslíkom, čím vznikne kysličník dusnatý. Ten ničí ozón (to je zvláštna forma molekulárneho kyslíka, tvorená tromi atómami), pričom vzniká kysličník dusičitý. Ten reaguje s molekulárnym kyslíkom a pretvára sa na kysličník dusnatý. Kruh sa uzatvára, pretože narastajúce množstvo tohto oxidu spôsobuje ďalšiu deštrukciu ozónu. Počítačové modelovanie ukázalo, že v priebehu niekoľkých týždňov dôjde k zničeniu až polovice ozónovej vrstvy. Dokonca aj po uplynutí piatich rokov predstavuje úbytok ozónovej vrstvy približne 10 %. Ďalším krokom bolo stanovenie negatívneho vplyvu ultrafialového žiarenia, ktorého intenzita po úbytku ozónovej vrstvy prudko narástla, na život rôznych organizmov. Pred účinkami ultrafialového žiarenia boli ochránené organizmy, žijúce hlbšie ako približne jeden meter pod hladinou vody. Planktón na hladine vôd a iné organizmy, žijúce tesne pod hladinou, by účinky zvýšenej radiácie neprežili. Zničenie planktónu, ktorý tvorí základ morského potravinového reťazca, by však malo za následky vyhynutie ďalších živočíšnych druhov. K odhaleniu možných zdrojov explozívneho uvoľnenia žiarenia gama, ktoré mohlo spôsobiť náhly úhyn mnohých primitívnych živočíchov pred 450 miliónmi rokov, by mala prispieť vesmírna sonda Swift, ktorá bola vypustená koncom minulého roka.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
