tragickej havárii raketoplánu Columbia, ktorý sa 1. februára 2003 v dôsledku poškodenia tepelnej izolácie doslova rozpadol vo vyšších vrstvách atmosféry počas pristávacieho manévru. Americká kozmická agentúra (NASA) verí, že štart Discovery sa uskutoční v plánovanom termíne a že celý let prebehne bez problémov. Tzv. štartovacie okno(obdobie vhodné na vypustenie raketoplánu) pre Discovery sa začína 15. mája a končí 3. júna, pričom inžinieri a technici NASA robia všetko preto, aby sa štart uskutočnil už na začiatku štartovacieho okna. Let má oficiálne označenie STS-114, pretože pôjde už o 114. let raketoplánu, pričom to bude 31. vesmírny let raketoplánu Discovery. Mimochodom, raketoplán Discovery bol pomenovaný podľa lodí, na ktorých sa na svojich objavných cestách plavili známi moreplavci James Cook a Henry Hudson. Veliteľom sedemčlennej posádky Discovery je bývalý plukovník vojenského letectva Eileen Collins, ďalšími členmi sú pilot James Kelly a špecialisti Soichi Noguchi, Stephen Robinson, Andrew Thomas, Wendy Lawrence a Charles Camarda.
Hlavným cieľom 12-dňového letu sedemčlennej posádky bude odskúšanie všetkých nových zariadení a metód, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti letov raketoplánov. Ďalšou úlohou raketoplánu je doprava zásob na medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Zásoby budú prepravené vo viacúčelovom logistickom module Raffaello, ktorý bol vyrobený v Taliansku. Raffaello dopraví na ISS okrem iného zásoby vody a potravín, šaty a niekoľko lekárskych prístrojov, medzi nimi aj zariadenie na určovanie hmotnosti kozmonautov. V module Raffaello budú potom späť na Zem dopravené odpadky zo stanice. Počas letu Discovery v spojení so stanicou ISS uskutočnia dvaja členovia jeho posádky (S. Robinson a japonský kozmonaut S. Noguchi) tri "výlety" do voľného kozmického priestoru. Prvý kozmický výlet má slúžiť na inšpekciu a demonštráciu opravy tepelno-izolačných kachličiek (ich odpadnutie bolo primárnou príčinou rozpadu Columbie), pri druhom pracovnom výlete do kozmu vymenia kozmonauti jeden nefunkčný blok s riadiacim gyroskopom. Stanica ISS má celkovo štyri takéto bloky, slúžiace na zabezpečenie správnej orientácie stanice vo vesmíre. Každý blok má priemer 1,2 metra, jeho hmotnosť je okolo 280 kg a v jeho vnútri je umiestnený veľký plochý zotrvačník, rotujúci rýchlosťou 6 600 ot/min. Pri tretej vesmírnej vychádzke upevní dvojica kozmonautov na stanicu externý skladovací modul na uskladňovanie náhradných dielov. Tento modul umožňuje na stanicu dopraviť náklad celkove hmotnosti až 3 500 kg.
Na raketopláne Discovery bolo v ostatných dvoch rokoch vykonaných 41 modifikácií, a to najmä na základe doporučení komisie CAIB (Columbia Accident Investigation Board, čiže Komisia na vyšetrovanie nehody Columbie). Medzi hlavné modifikácie patrí inštalovanie snímačov na nábežnej hrane krídiel raketoplánu, kamier a laserového systému na kontrolu tepelno-izolačného štítu a výsuvného ramena dĺžky 15 metrov, ktoré sa prostredníctvom laserov a televíznych kamier bude môcť cestou k ISS "pozrieť" na spodnú časť krídiel raketoplánu. Snímače na nábežnej hrane budú slúžiť na monitorovanie prípadného nárazu úlomkov na prednú časť krídla. Kvalitný digitálny fotoaparát bude slúžiť na monitorovanie externej palivovej nádrže počas štartu raketoplánu. Jednou z primárnych príčin havárie Columbie bolo totiž to, že už pri štarte došlo k odpadnutiu časti izolácie z externej nádrže a tento úlomok poškodil spodnú časť trupu raketoplánu. Podstatné modifikácie boli vykonané aj na externej palivovej nádrži. Jedným z bezpečnostných opatrení je aj to, že niekoľko prvých štartov modernizovaných raketoplánov sa uskutoční zásadne za denného svetla, aby sa mohlo vykonávať kvalitné snímkovanie štartujúceho raketoplánu a monitorovanie odpadávajúcich kusov izolácie hlavnej palivovej nádrže. Kvôli tomuto opatreniu sa v tomto roku "otvárajú" len tri štartovacie okná pre raketoplány. Ak sa monitorovaním počas štartu zistí závažné poškodenie spodnej časti raketoplánu, raketoplán nebude pokračovať v lete na obežnú dráhu, ale vráti sa na niektoré z letísk, vybavených na jeho pristávanie. Jedným z nových bezpečnostných opatrení je aj to, že raketoplán sa pred spojením so stanicou ISS, vo vzdialenosti okolo 180 metrov od nej, pomaly otočí okolo pozdĺžnej osi (vykoná akúsi piruetu), pričom posádka ISS cez okná stanice pozorne preskúma povrch raketoplánu. Okrem raketoplánu Discovery bol modifikáciám podrobený aj raketoplán Atlantis. Ten by na svoj prvý let v novej sérii mal odštartovať v júli tohto roka. Modifikácie tretieho existujúceho raketoplánu (Endeavour) budú ukončené v roku 2006. Počas prvých dvoch štartov modernizovaných raketoplánov bude vždy druhý z nich pripravený ako záchranný. Pripomeňme ešte, že flotilu raketoplánov tvorilo pôvodne päť kozmických lietadiel, pričom Challenger havaroval tesne po štarte v januári 1986 a už spomenutá Columbia vo februári 2003.
História amerických raketoplánov, čiže viacnásobne použiteľných kozmických dopravných prostriedkov, siaha až do konca 60. rokov minulého storočia. Za oficiálny začiatok celého programu možno považovať rozhodnutie amerického prezidenta R.Nixona, ktorý v januári 1972 oznámil, že NASA dostane na vývoj a stavbu raketoplánov sumu 6,6 miliardy dolárov. Prvý prototyp nového raketoplánu s označením OV-101 Enterprise prevzala NASA 17. septembra 1976 (teda pred temer 29 rokmi). Tento exemplár však slúžil len na letové skúšky v atmosfére. Prvý raketoplán určený na štart do vesmíru mal označenie OV-102 Columbia a NASA ho prevzala 8. marca 1979. Významný deň nastal 12. apríla 1981, keď raketoplán Columbia odštartoval na svoj prvý vesmírny let. Bolo to možno zhodou okolností možno nie presne 20 rokov po štarte prvého človeka do vesmíru (bol ním, ako isto viete, Jurij Gagarin). Raketoplán Discovery, ktorý je v modifikovanej verzii práve vo finálnej fáze príprav na prvý štart, sa na svoju prvú vesmírnu púť vybral 30. augusta 1984, teda pred vyše 20 rokmi.
Na jednej zo snímok vidno zostavu raketoplánu Discovery počas presunu z montážnej budovy VAB na štartovaciu plošinu 39B. V budove VAB bola k samotnému raketoplánu pripojená externá palivová nádrž a dva pomocné štartovacie motory na tuhé palivo. Po vyčerpaní paliva sa prázdne puzdrá týchto motorov znesú na padákoch do oceánu, odkiaľ ich vylovia špeciálne lode. Palivová nádrž má dĺžku 46,8 metra a jej priemer je 8,4 metra. V nádrži je vyše pol milióna litrov kvapalného kyslíka (hmotnosti 604 ton) a temer jeden a pol milióna litrov kvapalného vodíka (101,5 tony). Kvapalným vodíkom (palivo) a kvapalným kyslíkom (okysličovadlo) sú napájané tri hlavné motory raketoplánu. Vyprázdnená palivová nádrž sa oddelí od raketoplánu a zhorí vo vyšších vrstvách atmosféry. Celá zostava je vo zvislej polohe umiestnená na dopravníku, ktorý má dĺžku 40 metrov a šírku 35 metrov a ktorý sa na ôsmich pásoch môže pohybovať maximálnou rýchlosťou okolo 1,6 kilometra za hodinu.
V súčasnosti už možno konštatovať, že americký vesmírny program Space Shuttle (vesmírny člnok), čo je oficiálny názov viacnásobných kozmických dopravných prostriedkov, nesplnil celkom očakávania NASA a odbornej i laickej verejnosti. Program veľmi poznačili dve tragické havárie, po ktorých došlo k prerušeniu letov a k nákladným modifikáciám raketoplánov, i stále rastúce náklady na štart a prevádzku flotily raketoplánov. NASA pôvodne počítala s tým, že raketoplány bude používať až niekedy do roku 2030. V súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že americký raketoplán sa na svoj posledný vesmírny let vydá v roku 2010. Raketoplány Atlantis, Discovery a Endeavour majú pred sebou už len niekoľko desiatok štartov. A možno ani toľko nie.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
