Ústavnoprávneho výboru NR SR včera Hrušovský konštatoval, že euroústava bude znamenať zúženie kompetencií slovenského parlamentu, vlády i prezidenta, a prinesie množstvo nevysvetlených ústavných vzťahov.
"Otázkou je, či by sa po ratifikácii ústavnej zmluvy nemali začať práce na veľkom dodatku k ústave, alebo vôbec na novej ústave," uviedol šéf parlamentu. Podľa neho by tak paralelne s ratifikáciou euroústavy malo prebehnúť aj štúdium jej dopadov na slovenský právny systém. "Je to problém dní a už tohto volebného obdobia," povedal.
S potrebou novelizovať slovenskú ústavu súhlasí aj predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec. "V Ústave SR treba naozaj výslovne riešiť postavenie Národnej rady SR, vlády, prezidenta, asi aj Ústavného súdu SR, a zrejme tiež ďalších orgánov," povedal. Úlohu v tomto smere však vidí až pre nový parlament. "Sú to veľmi zložité otázky a vzhľadom na to, že do volieb je približne rok a tento parlament sa týmito otázkami vôbec nezaoberal, tak si myslím, že rýchlosť by mohla byť na škodu kvality tej úpravy," povedal.
Riešenie otázky novely slovenskej ústavy by podľa Drgonca malo nadväzovať na účinnosť európskej ústavy, ktorá v prípade jej ratifikácie všetkými členmi EÚ nadobudne platnosť v novembri 2006. "Môže sa prihodiť aj to, že celá zmluva o ústave nebude ratifikovaná v každom štáte EÚ, takže zbytočne by sme sa náhlili s tým, v čom sami nemáme jasno. Na druhej strane, ak tá zmluva bude ratifikovaná, tak by sme sa čo najrýchlejšie mali usilovať o vyriešenie vnútroštátnych ústavnoprávnych problémov," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
