17. a na začiatku 18. storočia. Dlhú dobu boli bezprostredne spätí so Šarišskou stolicou a Prešovom. Vystupovali ako opozícia voči cisárskemu habsburskému dvoru vo Viedni. Vyvíjali veľkú snahu o náboženské slobody a stavovské výsady uhorskej šľachty. Do dnešných čias sa po nich zachovalo len veľmi málo historických pamiatok. Mnohé z nich podľahli znehodnoteniu, čím značne ochudobnili našu minulosť preto, že stáli na druhej strane barikády.

Vzostup rodu na politickej scéne sa pripisuje osobnosti Žigmunda Rákociho (1544 - 1608), miestodržiteľovi Sedmohradska v čase stavovského povstania Štefana Bočkaja proti cisárskemu dvoru vo Viedni. Po smrti Štefana Bačkaja bol Žigmund Rákoci zvolený za sedmohradské knieža. V tejto funkcii zotrval len do roku 1607 a zakrátko sa jej z osobných dôvodov vzdal a namiesto neho sa kniežaťom stal Gabriel Báthory. Žigmund bol vychovaný na dvore Petra Peréniho v Blatnom Potoku. Vydal sa na vojenskú dráhu a zastával významné funkcie. Stal sa veliteľom uhorských vojsk v Sedmohradsku za cisára Maximiliána II. Vykonával aj funkcie županov v Boršódskej a Abovskej stolici a až potom sa stal sedmohradským kniežaťom. V roku 1583 bol prijatý do stavu barónov Uhorska. Nadobudol veľký hospodársky a politický vplyv v Uhorsku, čo využil v značnej miere vo svoj prospech.

Žigmund Rákoci nadobudol veľké majetky, kvôli ktorým mal na začiatku 17. storočia problémy. Bol obvinený z nezákonného nadobudnutia niektorých nehnuteľností. Okrem toho veľa majetkov získal donáciami, manželskými zväzkami a ďalšími tajuplnými cestami. Od potomkov Šerdedyovcov v roku 1601 odkúpil Zborovský hrad a celé Makovické panstvo. Nadobudol aj hrad v Mukačeve, Šarišský hrad a ďalšie majetky po celom Uhorsku.

Žigmund Rákoci bol trikrát ženatý a z manželstiev sa mu narodili traja synovia a jedna dcéra. Do histórie sa zapísali dvaja synovia - Pavol (1596 - 1636), ktorý sa neskoršie stal županom Šarišskej stolice. Po smrti svojho otca dal vo Veľkom Šariši pod hradom postaviť renesančný kaštieľ na začiatku 17. storočia. v roku 1646 premiestnili centrum stolice z hradu do Veľkého Šariša a neskôr do Prešova. Nádherný renesančný kaštieľ začala využívať rodina na bývanie a spravovanie stolice. Tento vzácny skvost sa zachoval až do roku 1948, kedy vyhorel a nakoniec bol úplne zlikvidovaný. Pred dvoma rokmi pri úprave cesty a kanalizácie sa našli jeho základy, ktoré sa prekrývali aj so základmi augustiánskeho kláštora. Niekoľko metrov pred základmi v parčíku je malý pamätník tejto stavby (viď foto).

Významnejšie miesto v histórii Uhorska zohrávali jeho potomkovia po druhom synovi Jurajovi Rákocim (1593 - 1648). Po nich sa v Šariši zachovali len zrúcaniny Šarišského a Zborovského hradu a renesančného kaštieľa v Zborove a Šariši. Zachovala sa pamätná izba Františka R8kociho II. v Borši, kde sa narodil. V Košiciach na severnej strane Dómu sv. Alžbety je freska z rokov 1914 - 1916 a reliéf z vonkajšej strany z roku 1938. Pamätný dom F. Rákociho - Rodošto je v Košiciach na Hrnčiarskej ulici.

Ozdobou Prešova je Rákociovský palác na Hlavnej ulici č. 86, v ktorom je Krajské múzeum. Odkúpil ho koncom 16. stor. Ž. Rákoci od prešovského obchodníka s knihami Gašpara Gütllera. Pribudovali na ňom druhé podlažie a priečelia dvoch domov spojili do jedného. V Prešove takto vznikol prvý mestský palác v renesančnom štýle, v ktorom sa v 17. a na začiatku 18. storočia uskutočnili významné rokovania a stretnutia politikov vtedajšej doby. Nejaký čas tam bol väznený aj samotný František Rákoci II. v r. 1701.

Po poslednom stavovskom povstaní v Uhorsku, ale najmä po vymretí rodu sa dom dostal do vlastníctva iných rodov. Veľké úpravy sa na ňom udiali v 18. a 19. stor., kedy nadobudol prvky baroka a posledná rozsiahlejšia úprava bola v roku 1956 pod vedením Josefa Habětína z českej umeleckej školy za spoluúčasti niektorých významných prešovských umelcov. Najviac každého zaujme jeho renesančná výzdoba na priečelí so slepými arkádami a sgrafitovou výzdobou zakončenou nádhernou atikou na jeho vrchole, kde sa striedajú štítky a oblúčiky arkád. Zaujmú aj okná v arkádach a vyobrazenie s rôznymi motívmi na vchode. Tento dom dlho patril k najkrajším renesančným palácom v Hornom Uhorsku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.