Nepočujúci sa chcel pretancovať k miliónu

triafal do skladby. Nenápadne mu pri tom pomáhala vychovávateľka Božena Záhorcová, ktorá ho udržiavala v správnom rytme. Dostal sa síce do druhého kola, porota ho však ďalej nepustila.

Zato mu Fredy Ayisi navrhol tancovanie s jeho skupinou. "Mala som slzy v očiach, keď nám pán Fredy povedal, že chlapcovi pomôže, koľko bude v jeho silách. Dúfam, že bude môcť pravidelne trénovať," nádeja sa pani Božena, pričom výrazne artikuluje, aby mohol Dalibor odčítať z jej pier. Okrem toho sa medzi sebou dorozumievajú aj znakovou rečou.

Na medzinárodnom festivale v modernom tanci v Rumunsku získal Dalibor mimoriadnu cenu poroty. V Poľsku sa mu ušli až dve prvé miesta. "Podobných súťaží pre nepočujúcich je vo svete veľa. Ale ako tam môžeme cestovať, keď nemáme peniaze, ani sponzorov?" pýta sa pani Božena. "Dalibor bol na základnej škole veľmi šikovný, ale hanbil sa prísť ku mne do krúžku. Tak som podpichla jeho kamaráta Jarka, aby ho zavolal. Najskôr nechcel, potom o tom začal rozmýšľať, a nakoniec prišiel," opisuje prvé začiatky Záhorcová.

Dalibor začal tancovať od trinástich rokov. Svojho obľúbeného Michaela Jacsksona si nahrával na video a doma si donekonečna opakoval kroky. Okrem tanca ho zaujali aj texty.

"Mám plný zošit textov preložených do slovenčiny. A ani Michaelova typická mesačná chôdza mi nerobí problémy. Na vystúpeniach dokonca musím kvôli divákom vždy opakovať," smeje sa talentovaný Levičan, ktorý má okrem tanca ešte jednu vášeň. Sám navrhuje a šije oblečenie. "Aj toto sako som si navrhol a urobil sám," ukazuje na modré menčestrové sako s veľkým hippiesáckym znakom mieru na chrbte.

Mladý, príjemný chalan s milým úsmevom a iskrivým pohľadom hnedých očí sa na prvý pohľad ničím neodlišuje od svojich rovesníkov. "Chcel by som pracovať s nepočujúcimi deťmi ako vychovávateľ, robiť choreografie a návrhy šiat. Ale žijem tancom. Vlastne tancujem celý život," premýšľa. Chodil na Základnú školu pre nepočujúcich v Bratislave, po nej bol rok v škole pre nepočujúcich v Kremnici, odtiaľ prešiel na Združenú strednú školu odevnú v Leviciach.

O pár týždňov ho čaká maturita, k Fredymu ale chodiť bude. Do televíznej súťaže Miliónový tanec sa prihlásil sám. Palce mu okrem pyšnej mamy držal aj mladší brat, spolužiaci a kamaráti. "Určite nám bolo ľúto, keď sa v súťaži nedostal ďalej. Možno by však bolo bolestivejšie, keby postúpil do ďalšieho kola a až potom by ho vyradili. Ukázal, čo vie. Možno si ho niekto všimne," hovorí pani Božena.

Dalibor nepije, nefajčí a vyhýba sa diskotékam. Priateľku zatiaľ nemá, ale má vraj veľa dobrých kamarátok. Pokojne vysvetľuje: "Vážim si ľudí, ktorí majú svoje sny. Moje srdce je plné snov, ktoré chcem v budúcnosti splniť. Som kamarátsky, cieľavedomý, dobrý na druhých, nekonfliktný, ale potreboval by som byť viac priebojnejší. Nie som ale iný ako ostatní. Som len nepočujúci."

Ako nacvičujú tanec nepočujúci

"Nepočujúci vnímajú hudbu na základe vibrácií. Predtým, ako začneme nacvičovať, deťom vysvetlím, o čom skladba je. Potom pustím hudbu na maximum, deti si položia ruky na reproduktory, aby zachytili vibrácie. Neskôr začneme trénovať jednotlivé kroky. Najťažšia robota je spájanie krokov s melódiou. To sú galeje, nepredstaviteľná drina," približuje vychovávateľka Božena Záhorcová. So súborom Lipka, ktorý vedie v Leviciach, si postupne vybudovali dobrú povesť a získali obdiv divákov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.