vojaci ruskej tajnej služby v apríli a máji roku 1940 popravili 22 000 poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov.
Na spomienkovom akte sa okrem prezidenta Aleksandra Kwasniewského a premiéra Mareka Belku zúčastnili poslanci parlamentu, zástupcovia katolíckej cirkvi i členovia katynského výboru, ktorý združuje pozostalých po obetiach tragédie. Kwasniewski v prezidentskom paláci za zásluhy pri objasňovaní katynskej masakry vyznamenal 48 ľudí, z toho 31 Rusov a Ukrajincov. Súčasne vyzval Moskvu na objasnenie osudov a oznámenie miesta pochovania 7000 Poliakov a apeloval na ruské vedenie, aby priznalo, že Katyň bola genocídou.
Keď Červená armáda v roku 1939 - na začiatku druhej svetovej vojny - obsadila východné Poľsko, uväznila 21 768 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov. Tajná polícia ich popravila v apríli a máji 1940 v lese neďaleko mesta Katyň. Podľa archívnych materiálov príkaz na zabitie poľských dôstojníkov podpísal sovietsky vodca Josif Stalin 5. marca 1940. Nepotrestaná masakra aj po 65 rokoch naďalej zaťažuje rusko-poľské vzťahy. Poľskí poslanci nedávno Moskvu vyzvali, aby priznala, že šlo o genocídu a vydala jej žijúcich páchateľov, aby sa v Poľsku mohli zodpovedať pred súdom. Sovietska propaganda z masakry celé desaťročia po vojne obviňovala nacistické Nemecko a až v roku 1990 Rusko priznalo, že zabitie nariadil Stalin, ale hlavný vojenský prokurátor v marci toho roku vyhlásil, že vyšetrovanie bolo ukončené s tým, že masakru nemožno kvalifikovať ako genocídu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
