omšu za zosnulého pápeža odslúžil popoludní v Bazilike sv. Petra čílsky kardinál Jorge Arturo Medina Estevez. Práve touto bohoslužbou sa zavŕšil deväťdňový smútok, ktorý sa začal 8. apríla
Ako v uplynulé dni, aj v sobotu sa zišlo kolégium kardinálov. Vatikán neinformoval o obsahu ich rokovania, ale podľa dôveryhodných zdrojov mali diskutovať o súčasných problémoch cirkvi, vrátane finančných. Súčasne s tým vo Vatikáne vrcholili prípravy na konkláve, ktoré sa začne dnes v Sixtínskej kaplnke. Napriek zákazu poskytovať médiám rozhovory z prostredia kardinálov neustále unikajú informácie o tom, ktorý z papabili má najväčšie šance stať sa pápežom. Podľa vatikanistu Andrewa Greeleyho by sa úniky informácií mali zastaviť hneď po tom, ako v Sixtínskej kaplnke zaznie: "Extra omnes", po čom v dejisku konkláve zostanú len kardináli. Charakteristickým znakom konkláve bola vždy jeho tajomnosť a utajovanie, ale vzhľadom na dostupnosť špeciálnych hi-tech zariadení únik informácií reálne hrozí. Za múrmi Vatikánu na ne čaká 6000 akreditovaných novinárov, ktorí chcú vyhovieť obrovskému záujmu verejnosti o rozhodnutie 115 kardinálov.
Za veľkého favorita je vo všeobecnosti považovaný nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ale podľa talianskej tlače vzrástli aj šance doterajšieho štátneho sekretára Angela Sodana a čílskeho kardinála Francisca Javiera Errazuriza Ossu. Pravidlá konkláve určuje dokument Universi Dominici Gregis, ktorý Ján Pavol II. vydal v roku 1996. V súlade s ním má počas konkláve kontakt s kardinálmi povolený niekoľko prelátov, ktorí majú na starosti ceremoniálne záležitosti, sluhovia a čašníci v hoteli Casa Santa Marta, ako aj šoféri, ktorí ich budú autobusmi dopravovať k Sixtínskej kaplnke. Do skupiny "vyvolených" patria aj liftboji, lekári, zdravotné sestry a spovedníci. Všetky tieto osoby museli zložiť prísahu o mlčanlivosti, ktorej porušenie - priame alebo nepriame: slovom, písmom, gestom alebo inak - bude potrestané exkomunikáciou z cirkvi.
O vzbure kardinálov, ktorí dovŕšili 80 rokov a nemôžu sa preto zúčastniť na konkláve, informoval v sobotu taliansky denník La Repubblica. Vatikanista Marco Politi v ňom upozornil na paradox, že práve kardináli, ktorí majú veľkú prestíž a vplyv, nebudú môcť zasahovať do voľby pápeža. Ako príklad uviedol aj slovenského kardinála Jozefa Tomka, ako i Rogera Etchegaryho a Achilleho Silvestriniho. Protesty proti zachovaniu normy o vylúčení kardinálov-seniorov z konkláve sa objavili ešte za pontifikátu pápeža Jána Pavla II., ktorý sa však chcel striktne držať direktív Pavla VI. Volanie po zmene tohto pravidla sa opäť objavilo po smrti Jána Pavla II.
text k foto:
Pohľad do Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, kde je všetko pripravené na voľbu nového pápeža. Kardináli budú voliť dvakrát za deň, až kým jeden z nich nedosiahne dve tretiny plus jeden hlas všetkých prítomných členov.
Autor: Vatikán/Rím (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
