štvrtinu študentov, ktorí si v matematike vybrali kategóriu "A", sa majú opakovať. Teda ak si tí maturanti, ktorí chcú vyhlásiť štrajk či nejakú občiansku neposlušnosť (?), a ich obhajcovia, nevynútia ešte iné riešenie... Cez mediálnu spoveď úradníka už poznáme aj spôsob, akým k lapsu došlo - testy tlačil brigádnik, ktorý ako podklady dostal omylom príklady aj s poznámkami autorov. Všetci robili v strese, "na kolene sme tlačili 160-tisíc výtlačkov vo veľa mutáciách (...) a v záujme utajenia sme priamo po tlačení testy rýchlo balili (...)". Takže na výstupe sa už nič nekontrolovalo - iba rýchlo balilo. I bez detailného poznania pracovných predpisov a režimu práce pri tlačení písomiek je evidentné, že na ŠPÚ došlo k viacstupňovému zlyhaniu. Ľudí i systému.
Toľko doterajšia faktická bilancia a zostáva bilancia politická. Časť opozície i médií volá po hlave ministra školstva, ktorý - nie prvýkrát - "na odstúpenie nevidí dôvod" (hovorkyňa Murová). Nie prvýkrát preto, lebo rovnakou formuláciou odrážal Martin Fronc už výzvy na demisiu po fiasku pri presadzovaní spoplatnenia VŠ štúdia (teraz je zákon opäť v NR SR). Otázka sa opakuje: Mal by sa Fronc konečne vypratať z úradu?
Zrejme áno. Minister školstva nesie jasnú politickú zodpovednosť. Predovšetkým, ide o premiéru nového spôsobu maturít, ktoré boli dlhodobo spochybňované a preto ich bezzávadovému priebehu mal rezort venovať maximálnu pozornosť. Táto kauza je od iných zlyhaní štátu v istom zmysle citlivejšia, keďže priamo zasahuje životy konkrétnych ľudí, ktorí na zlú organizáciu, resp. šlendrián úradov doplatia. Korupčné či klientelistické aféry sú morálnym problémom, ale nenechávajú po sebe priamo poškodené obete ("iba" nepriamo - celú spoločnosť). Tu sme svedkami exemplárneho zlyhania s okamžitým dosahom na práva (záujmy) cca 2 700 ľudí. Esenciou pojmu politickej zodpovednosti je gesto k občianskej verejnosti - politik vec ľutuje, mrzí ho to a trápi. A toho vyjadrením je gesto prevzatia viny - abdikácia. Aj v prípade, keď sa nedá vystopovať explicitný súvis medzi konaním a nešťastnou udalosťou.
V maturitnej kauze však súvis vidno. Je pravda, že Martin Fronc nemôže osobne kontrolovať všetky inštitúcie, ktoré mu podliehajú, nebodaj všetkých ich zamestnancov. Jeho základnou náplňou práce však je vyžadovať či vytvoriť funkčný systém, ktorého bezchybnú prevádzku garantuje správny výber ľudí do pozícií, kam siahajú jeho personálne právomoci. Ak pracovníci robili v strese, ak nemali čas "výrobky" skontrolovať, zrejme systém na spodnej úrovni nebol dôsledne zabezpečený proti poruche. Že tak nejako uvažuje sám Fronc, nepriamo potvrdil odvolaním riaditeľa Repáša. Isteže, ani riaditeľ nemôže za ľudské pochybenia podriadených. Zodpovedný je ale za systém, ktorý jemu podlieha. A presne podľa tohto vzorca sa ani minister nemôže vyviniť z politickej zodpovednosti za riaditeľa, ktorý svoju rolu nezvládol do tej miery, že spôsobil takúto haváriu. Z maturít je škandál, pretože sú mediálne viditeľné. Je naivná v tejto situácii dedukcia, že chýb a zlyhaní mohlo byť na pedagogickom ústave aj viac? Len o nich netušíme, lebo sa nedostali pod svetlá reflektorov. Je až také sprosté predpokladať, že maturitný škandál iba nasvietil bordel v celom rezorte? Možno to tak nie je, ale je tu legitímne oprávnenie si to teraz myslieť. Ak si má politika ako činnosť v prospech ľudí (môžeme sa smiať, ale princíp je princíp) udržať základnú dôveru, toto je miesto pre demisiu.
Ak aj necháme bokom nepresvedčivý umelecký dojem (chvála, ktorou zahrnul výsledky rezortu školstva Daniel Lipšic v TV Joj, je viacmenej mimo misu), maturitný škandál stačí. Fronc by ešte mal urobiť všetko pre presadenie reformy VŠ a - odísť. Kauza má však aj vedľajšiu politickú rovinu. Martin Fronc je jeden z tých členov vlády, proti ktorým sa organizujú mediálne kampane. Jednu sme prežili práve v súvislosti s novými maturitami. (Iste, necvičeným okom ťažko rozlíšiť kampaň od spontánneho spoločenského protestu.) Presne tak ako u Kaníka, ktorý bol a je smažený na úplnom inom ohni, je tu vážna morálna dilema: Je správne volať po odvolaní ministra aj v situácii, keď tým iba "pricmrndávame" zákulisným hrám rôznych prepojení lobistov, novinárov, piáristov, biznisu, aktivistov a (časti) opozičných politikov? Snaha záchodových hráčov presadzovať svoje predstavy o štáte a robiť politiku cez kampane, nátlakové akcie a verejné lynče ohrozuje dlhodobé zdravie slovenskej spoločnosti väčšmi ako prežívanie na demisiu zrelých ministrov. To je iba zdanlivo odťažitá, ale v v reáli dôležitá poznámočka pod čiarou ku kauze maturity a Fronc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
